Železná pravidelnosť sa viaže napríklad na výmenu ponožiek.
Niekto si zas rád pravidelne mení autá či byty. Tí „náročnejší“ si rovno menia ženy. Alebo chlapov (tie náročnejšie), no, nech sa tvárim, že sú štatistiky narovnako.
A ja mám slabosť zas na občianske preukazy. Niežeby som mala ambíciu byť na nich raz krajšia – veď úprimne, nech sa hlási, kto má peknú fotku na občianke. Moja ruka hore tiež nevyletí.
Ale keďže ja skôr umriem na opotrebovanie ako na zhrdzavenie, premietajú sa tieto životné turbulencie aj do tejto sféry. Meniť si občianske.
Lebo sa stále čosi mení. Raz status, potom bývanie, tak meno. Teraz som vo fáze zmeny mena. Zas ticho závidím chlapom, ktorí zomrú s menom, s ktorým sa aj narodia.
Prešovské noviny ostávajú (pre aktuálnu chvíľu), Pihuličová sa z nich stráca (pre trvalú budúcnosť).
Nie, svadobné zvony mi nebúchajú, obrúčku na prste nehľadajte, kvety mi nekupujte. Blahoželať môžete. Napríklad k tej spomínanej občianke.
Alebo poteší aj kúpené číslo týždenníka a spätná väzba naň. Na ňu. S tým novým menom. Dudovú-Bašistovú. Teda mňa. Tú Pihuličovú. Chaos, ale to je posledná zmena mena, sľubujem.
A prečo je to dvojpriezvisko? Lebo také je rodné, po ockovi, identifikovateľné pre korene, odkiaľ pochádza. Nie je spojené z dvoch, nie som adoptovaná, nie som ani z rozvedenej rodiny. Skrátka zložené z dvoch, písané so spojovníkom.
Dvojpriezvisko, na ktoré som už ako decko na prvom stupni s hrdosťou vyhlasovala, že keď budem veľká, tak budem spisovateľka. Lebo veď aj Mária Rázusová-Martáková.
A keďže „povešeľové“ koláče nerozdávam (kto zmeškal prvú a poslednú svadobnú premiéru, lístok mu prepadol, repríza nebude) a otázky typu: čo, prečo, načo, kedy, ako sa už i objavili...
Tak poviem len toľko, že niežeby som opakovala po našej novej prezidentke, ale tak sa zadarilo, že jednu dekádu môjho života Torysa odplavila a do tej ďalšej idem s prezidentským statusom. Myslím tým v súkromní, nie v práci.
Ale sama. Bez pána Konečného (či Božského). Šak jak sa spieva „Sama pju, sama i huľaju, sama sobi steľu, sama i ľihaju“ (preklad na vyžiadanie).
V každom prípade, ako sme sa za čias telesnej výchovy poctivo hlásili, tak sa poctivo teraz odhlasujem. Mení sa meno, nemení sa človek. Či?
So srdečným pozdravom ostáva
MÁRIA DUDOVÁ-BAŠISTOVÁ
(niekdajšia Pihuličová)
