Ani fakt, že som zo starej generácie (bezmobilovej) mi nepomohol. Som už od mobilu závislá. Doslova.
A to som si myslela, že kdeže, pohodka, nemám problém si stíšiť zvonenie a nerušene šoférovať či spraviť rozhovor. Bez mobilu sa dá žiť, šak predsa je to len mobil.
Jasne, keď sa bavíme na úrovni minút či hodín. Ale vypnúť sa na pár dní...
Toto je už iná veda. Frajerujem teraz, ale podarilo sa mi to!
Lebo sa vraví, že pevná vôľa všetko zdolá a toto bol asi jeden z fakt osobnostných výkonov.
Skrátka to chcelo byť voľno naozajstné. Bez mobilov, notebooku a sociálnych sietí. A webových stránok. A kvanta informácií.
Už po prvej hodine od ťuknutia do čarovného tlačidla „vypnúť“ na mňa doľahli prvé abstinenčné príznaky. Mobil na stole a ja mimo miestnosti.
Šmátrala som po ňom v jednom kuse. Kde ho mám? Kde som ho nechala? Čo nezvoní? Neísť poň? Nezapnúť ho? A koľko je vlastne hodín? Čo ak niečo zmeškám? Čo ak ma niekto potrebuje? Čo som to mala poznačené v kalendári na prvý júlový víkend? Čo ak sa prestane točiť svet, ak ho v momente nezapnem?
Úprava rozpočtu Prešova: Ubrali z peňazí na údržbu komunikácií i pieskovísk Čítajte Prvý deň sa 75 % mojej koncentrácie sústredilo na ten jediný fakt – moje mobilné telefóny sú vypnuté.
Asi 20-krát som premáhala nutkanie ich zapnúť, lebo čo ak...?
A za „ak“ doplnených milión scenárov. Ale zvládla som. Abstinenčné príznaky veľmi silné.
Druhý deň bol o level vyššie. Už som počula fantómové vibrovanie mobilu, ktorý bol desiatky metrov odo mňa. A esemeska v mojej hlavne pípla niekoľkokrát za deň.
Tretí deň už nastúpila fáza pohody. Konečne mám „kľud“! Aj slnko vychádza, aj spať viem, ani Armagedon ešte nenastal.
Štvrtý deň bol človek šťastný ako blcha, ale na obzore bola doba realitná mobilná. Až sa mi nechcelo zapnúť ho.
Hanička a Murko naživo potešia decká a ich rodičov Čítajte A keď som už, zrazu som vykukla do sveta jak krtko spod zeme. V momente zasypaná všetkým. Ale napriek tomu oddýchnutá a šťastná.
Lebo dá sa žiť bez mobilu, nie je to voda, len technika. Aj Martausovej „Nenahraditeľná“ je moja obľúbená, ale našťastie neplatí v pracovnej sfére.
Tam platí múdrosť mojej super bývalej triednej učiteľky – nenahraditeľných sú plné cintoríny. A pôst od mobilu nezabíja. Odskúšané na vlastnej koži.
