Počas Veľkého piatku sa v Prešove okrem krížových ciest v kostoloch koná ešte jedna, netradičná, ktorá pravidelne priláka tisícky ľudí z mesta i širokého okolia.
Živá krížová cesta v hranej podobe z dielne kňaza Petra Gombitu a amatérskych hercov - veriacich z Nižnej Šebastovej - i teraz priniesla emotívne zobrazenie posledných hodín Ježiša Krista na zemi.
Krížová cesta spolu s odsúdeným
Dej sa začína pri mestskom úrade, kam privádzajú Ježiša, Pilát ho odsúdi a s krížom sa vyberá na miesto svojej smrti.
Počas kráčania sa k nemu na Hlavnej ulici pridávajú tisícky prítomných, ktorí sledujú každý jeho krok, každé zastavenie. Tie spôsobujú stretnutia s matkou Máriou, Veronikou, plačúcimi ženami, ale aj jeho slabosť a pády.
Smrť na kríži čaká odsúdeného v Záhrade umenia.
Ježiš dorazil z Fínska
Predstaviteľom Ježiša bol už po druhýkrát Matúš Jurko (24). Ten je aktuálne doma aj kvôli tejto roli, momentálne však žije a pracuje vo Fínsku.
Veľmi sa však tešil z tejto možnosti si znova zahrať, i z toho,koľko ľudí prišlo.
"Prekvapila ma účasť, podľa mňa bola ešte vyššia ako minulý rok," konštatoval Matúš, ktorému sa kríž niesol tentoraz vraj o to ťažšie, že cítil intenzívne nerv v nohe.
Laura Krehlíková (22) si zahrala Ježišovu matku Máriu. I pre ňu to bol druhý ročník. S Matúšom sú kamaráti, prežívala to i preto osobne veľmi intenzívne.
"Najťažšie je asi to, že to cítim tak, akoby to bolo moje dieťa, hoci sama deti nemám," vyznala sa.
Každá krížová je podľa Laury iná. A táto zvlášť. Špeciálna bola pre ňu v tom, že je tu posledné dva týždne a následne sa sťahuje do Ríma kvôli štúdiu maľby a vizuálneho umenia.
"Bolo to pre mňa veľmi silné. Akoby som sa lúčila s mestom aj všetkými," dodala predstaviteľka Márie.
Aj s požehnaním biskupa
Krížová cesta v Prešove má už svoju dlhoročnú tradíciu.
"Začínal som predtým ešte v Snine, tam bola prvá, možno pred 25 rokmi, potom vo Svidníku a tu to už nabralo taký veľký rozsah," povedal človek, ktorý stál pri zrode diela, kňaz Peter Gombita na margo obľúbenosti prešovského prevedenia.
Zapája sa doň každý rok približne 60 hercov, vždy sa to obmieňa. Podľa Gombitu je základ mať ochotných a zapálených ľudí, ktorí nadšene ťahajú ďalších.
"Druhá vec je to, čo robí Boh. Naša snaha je jedna vec, ale podstatné je to, čo Boh robí."
Teší sa však z toho, že núdzu o hercov nemajú, postupne im dorastajú.
"Kedysi sa pomedzi nohy motali malé deti, dnes sú to slečny a mladí muži. Vyrástli a ostali, tak to asi tak ťahá rodina, otec, mama, to, čo zažili," prezradil Gombita, ktorého veľkým snom je, aby chodili hrať aj medzi chudobných.
Prítomný bol na krížovej ceste aj košický pomocný biskup Marek Forgáč.
Gombita: Silná katechéza, lepšia raz vidieť
Otec Gombita sám osobne veľmi vnútorne túto krížovú cestu vníma.
"V srdci nájdeme vždy čosi nové, že čo môžeme ďakovať Bohu, prosiť o odpustenie, v čom sme boli slabí."
Podľa neho má pri odchode každý nad čím uvažovať.
"Treba sa tešiť tomu životu, že sme tu, že máme prácu, rodinu. To je čosi úžasné a krásne."
Zároveň však vníma aj reakcie okolia.
"Chlapček vedľa tak čupel a opýtal sa - mami a my kedy zomrieme, keď Ježiš zomrel? Mamka mu vysvetlila, keď príde náš čas. Človek sa aj sám zamýšľa nad sebou."
Vníma aj hlasy na margo toho, že ide o príliš tvrdé a realistické zobrazenie, vníma tiež.
"Je to silná katechéza pre ľudí, že možno je lepšie raz vidieť ako stokrát počuť," dodal Peter Gombita.
