PREŠOV. Detský domov na Požiarnickej ulici v Prešove je už minulosťou.
Od nového roka sa toto pomenovanie stalo históriou, nahradilo ho iné. A spolu s ním aj obmeny v obsahu práce.
Stále však platí, že na prvom mieste je dobro dieťaťa.
Detské domovy už nie sú. Naozaj?
Od 1. januára tohto roku vstúpil do účinnosti zákon o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele.
„Detské domovy odišli do histórie. Dalo by sa povedať, že detské domovy už neexistujú. Kiežby to bola pravda. Ale nie je,“ zhodnotila riaditeľka niekdajšieho Detského domova v Prešove Dana Krištofová.
Prešovské noviny píšu o Forume, súdoch i detskom domove Čítajte Po novom už šéfuje inštitúcii pod názvom centrum pre deti a rodiny.
Detské domovy sa pretransformovali na tieto centrá, z čoho vyplýva aj ich zameranie.
„Kladie sa väčší dôraz na prácu s rodinou, to znamená, že rozširujeme našu formu pôsobnosti o terénnu, ambulantnú formu práce a dobrovoľné pobyty detí,“ vysvetlila Krištofová.
V praxi to znamená, že účelom a zmyslom bude hlavne predchádzať tomu, aby boli deti vynímané z rodín a umiestňované do zariadení.
„Ak sa v rodine zadefinuje problém, ktorý treba riešiť, tak podporným spôsobom, napĺňaním týchto jednotlivých opatrení zákona, sa pracuje s rodinou, aby vo finálne sa predišlo tomu, že to dieťa musí ísť do bývalého detského domova, teda do centra.“
Zameraní na podporu rodičovských zručností
V rámci Prešovského kraja má každý niekdajší detský domov svoju špecifikáciu.
Osem štátnych detských domovov plus akreditované subjekty dostali konkrétne opatrenia, ktoré majú zo zákona napĺňať.
Pre toto prešovské centrum je to podpora rodičovskej zručnosti a náhradných rodín.
Stavbu Forumu oficiálne spustili, hotová má byť budúci rok Čítajte „Tu je priestor na to, aby sme hneď nedávali dieťa do centra, ale poďme my do terénu a tam sa pokúsme urobiť aj nemožné, aby sme rodičov učili, aby sa rodina udržala pokope a predišli sme tomu, aby dieťa šlo do centra,“ opísala Krištofová.
„Naše centrum má svoju špecifickosť – je to najväčšie centrum na Slovensku s ošetrovateľskou starostlivosťou, teda hlavne pre deti ťažko zdravotne postihnuté, s rôznymi druhmi postihov, mentálnych, fyzických či kombinovaných,“ vysvetlila riaditeľka prešovského centra pre deti a rodiny.
Z toho teda vyplynulo aj opatrenie pre prešovské zariadenie, a to nácvik a podpora rodičovských zručností.
Pomôcť rodine v ťažkej situácii
Ako Krištofová konštatovala, neraz sa stáva, že deti k nim prídu len preto, že v biologickej rodine nie sú rodičia schopní sa o ne zdravotne postarať, hlavne, keď majú nejaký hendikep.
Oni by im teraz mali pomôcť tak, aby dieťa neskončilo v centre.
„Umiestniť dieťa do centra je veľmi jednoduché, ale z neho, to je už veľký problém.“
Dochádza k strate väzieb medzi rodičom a dieťaťom. Ďalšie opatrenie je podpora náhradných rodín – pestúnstvo, osobná starostlivosť. Ľudia, ktorí poskytujú deťom domov, tiež prežívajú krízové situácie, keď potrebujú podporu.
Skupina Dynamix so svadbami končí, vypustila do sveta Kráľa Tatier Čítajte Ide hlavne o podporu psychologickej práce, riešenie výchovných problémov, aj zdravotných.
Podstatné je vydržať aj v ťažkom čase.
„Máš bábo, naplníš potrebu a ako čas beží, deti dorastajú a prichádzajú štandardné problémy ako aj pri výchove detí v normálnych rodinách. Je to zmes všetkých pocitov a okolností a nie každá rodina to ustojí. Chceme, aby tam tie deti vydržali do dospelosti,“ konštatovala Krištofová.
Podľa nej sa nedá vychovávať deti len z prospechárskych pohnútok.
„Ak nemáš emóciu, necítiš to ako vnútornú potrebu a berieš to ako istý zdroj príjmu, nikdy to fungovať nebude.“
V rámci novelizácie zákona ponúkajú možnosť, aby rodič podpísal s centrom dohodu na dobrovoľný pobyt, ktorý nebude prebiehať v domácom prostredí, ale dieťa zaradia do centra (na maximálne 3 mesiace) a rodič sa zúčastňuje celého procesu podpory.
„Je to naše špecifikum, príde malé bábo, my ho „vypipláme“ a po 3 mesiacoch by malo byť spôsobilé, aby rodičia pokračovali.“
Naučiť za prítomnosti špecialistov
Tieto dobrovoľné pobyty môžu mať rôznu podobu, ale viac sa chceme zameriavať na malé deti so zdravotným postihom.
Okrem uplatňovaní týchto nových foriem práce, naďalej pokračuje proces deinšitucionalizácie niekdajších detských domovov – ten spočíva v priestorovej a obsahovej zmene.
Pri obsahovej ide o fungovanie rodinného typu, kde je vyčlenený personál na maximálne 10 zdravých detí a 8 so špecializovanou starostlivosťou, a tieto žijú ako v bežnej rodine.
„Zmyslom je, aby sa deti, v rámci svojich mentálnych a fyzických možností naučili zručnostiam, ktoré budú potrebovať v bežnom živote po opustení centra.“
Personál všetkých týchto skupín je podporovaný odborným tímom – sociálnymi pracovníkmi, špeciálnymi pedagógmi a psychológmi.
Priestorová transformácia nesie v sebe perspektívu samostatného bývania v účelovo určených rodinných domoch pre každú skupinu, zatiaľ máme takýto jeden rodinný dom.
Samostatné skupiny so zdravými deťmi majú v Prešove dve.
Ďalšie skupiny majú špecializované, so špecializovanou ošetrovateľskou starostlivosťou a opatrovateľskou starostlivosťou, najmä pri mentálnych hendikepoch. A poskytuje starostlivosť aj deťom v 17 profesionálnych náhradných rodinách.
Aj s jedinečnou skupinou
Aktuálne má prešovské centrum pre deti a rodinu kapacitu 134 detí a 129 zamestnancov.
Od nového roka majú v svojom zariadení novinku.
„V našom centre bola zriadená špecializovanú skupinu pre obete trestného činu obchodovania s ľuďmi,“ konkretizovala Krištofová.
Aktuálne nemajú v tejto skupine dieťa, i keď už je len otázka krátkeho času, kedy to tak bude. „Ide o obchodovanie s deťmi, žiaľ, doba doniesla aj takúto potrebu, nie je málo detí, ktoré sú nútené k žobraniu, k poskytovaniu sexuálnych služieb a podobne. Ak je takéto dieťa zachytené, potrebuje následne vysoko špecializovanú starostlivosť. Je to pre nás nová výzva, z ktorej sa spolu so svojím tímom teším.“
Veľa i z externých zdrojov
Potreby, ktoré ako centrum potrebujú, im pokrývajú financie zo štátneho rozpočtu. Všetky základné potreby detí a prevádzky sú pokryté bez problémov. Vzhľadom na špecializáciu centra snažia sa poskytovať týmto deťom rôzne druhy nadštandardnej starostlivosti – sú centrom, ktoré je certifikovaným pracoviskom bazálnej stimulácie, poskytuje multisenzorickú podporu v prostredí snoezelenu, praktizujú terapiu hrou, terapiu rodinnú, terapiu sandplay.
„A toto sú už všetko aktivity, na ktoré potrebujeme získať finančnú podporu z externých, mimorozpočtových zdrojov. Taktiež naše zdravé deti majú potreby ako väčšina ich rovesníkov – mimoškolská činnosť, výlety, letné tábory, voľnočasové aktivity, takže každá pomoc od sponzorov a našich podporovateľov je vždy vítaná,“ opísala riaditeľka.
Najťažšie je rozhodnúť
Ako hovorí Krištofová, u nich ide o život a nie je to metafora.
„Za najťažšie na svojej práci považujem rozhodovanie. Aj keď mu predchádza názor psychológov, špeciálnych pedagógov, sociálnych pracovníkov ľudí či zdravotného posúdenia lekárov, ale vo finále záver musím urobiť. Aj keď tie rozhodnutia robíme pri najlepšom vedomí a svedomí, je veľmi zaväzujúce uvedomovať si, že istým spôsobom predurčujeme osud týchto detí. Pocit zodpovednosti je obrovský,“ prezrádza s pokorou riaditeľka.
„Zdôrazňujem však, že vždy ide o tímovú spoluprácu a vždy je na prvom mieste najlepší záujem dieťaťa. A musím dodať, že toto nemôžu robiť ľudia bez lásky, pocitu poslania, emócie, to nie je robota ako každá iná.“
„Verím, že novelizácia zákona prináša to, že ideme riešiť príčinu, nie dôsledok,“ hovorí.
„Svet nezachránime, ale ak jedno dieťa, ktoré bude úspešné, tak to bude mať zmysel,“ dodala Dana Krištofová.
