PREŠOV. „Ďakujeme, ďakujeme,“ skandovalo publikum na konci koncertu, ktorý postavil na nohy celú prešovskú Scalu.
Ich vďaka bola akoby ozvenou toho, čo chceli muzikanti povedať smerom k prítomným hosťom – poďakovať svojim fanúšikom za ich podporu a za to, že „i vďaka nim sú tam, kde sú“.
Kde sa to celé začalo...
Prešov a Prešovská univerzita sú miestom, kde sa dala pred rokmi dokopy partia mladých zapálených muzikantov.
Kariéru odštartovali v roku 2003. Svoje začiatky spájali s názvom Ľudová hudba Ondreja Kandráča, neskôr už vystupovali ako Kandráčovci.

Od cimbalovej hudby, ktorá mala publikum skôr menšinové a lokalizované regionálne, sa za 16 rokov doslova vymakali za populárnu kapelu, ktorá neprestajne vypredáva koncerty a koncertné sály po celom Slovensku.
Inak to nebolo ani prednedávnom v Prešove. Aj tu sa zastavili v rámci svojej Ďakujeme východ tour. Hoci sa hovorí, že doma nikto nie je prorokom, v prípade koncertu Kandráčovcov to neplatilo ani náhodou.
Fanúšikovia im od prvého príchodu na javisko až po poslednú pieseň dávali najavo, akí sú na nich hrdí.
Koncert, ktorý je iný ako inde
Keďže koncert mal byť vďakou, prispôsobili mu Kandráčovci aj dramaturgiu a výber piesní.
V ich podaní zneli ľudovky z úplne prvých albumov, ktoré stvorili a ktorými sa postupne dostávali do povedomia. Z pódia znela šariština, goralčina, i rusínčina. Samozrejme, nevynechali ani zľudovené piesne, ktorými sa stala napríklad Včielka, na koncerte však predstavená v upravenej podobe.

Ondrej Kandráč priznal, že je to odlišný koncert, ako hrávajú na iných miestach.
„Tento koncert je iný. Iný, lebo tu na východe majú ľudia najväčšie srdcia,“ tvrdil primáš, za čo si vyslúžil obrovský potlesk.
„Som nadšený, keď počujem východniarčinu, som hrdý na svojich rodákov.“
So vzácnymi hostkami
Ich 90-minútový koncert už tradične dopĺňali Ondrejove skvelé zážitky zo života, ktoré v pravidelných intervaloch v sále vzbudzovali salvy smiechu.
Popri humore a repertoári nádherných piesní nemohli chýbať aj hostia, ktorí pravidelne zdobia ich koncerty. Teda, lepšie povedané – hostky, ktoré sú súčasťou kandráčovskej rodiny. Monika Kandráčová, Ondrejova mamka, a Anka Poráčová, svokra Ľuba Šebeja.
Piesne v ich podaní len umocnili emóciu celého koncertu.
Diváci neostávali nič dlžní, zapájali sa prakticky nepretržite. Dostali aj, ako inak, prídavok v podobe piesní, bez ktorých by koncert vari ani neskončil – už ľudové Hej Sokoly, tradičná A čija to chyža i hymnická Na Kráľovej holi.
Postavili na nohy všetkých a pri pohľade do hľadiska sa nejednému prítomnému leskla v očiach slza.