PREŠOV. Mikuláš Dzurinda, ktorý sa momentálne zaoberá politikou na európskej úrovni, absolvoval počas posledného obdobia diskusie medzi študentmi po celom Slovensku.
Jedna jeho zastávka bola aj na prešovskom Gymnáziu na Konštantínovej. Tamojší gymnazisti veľmi oceňovali prednášku spojenú s diskusiu, aj politika prekvapila ich angažovanosť.
Pohľad na aktuálnu politickú scénu
Mikuláš Dzurinda v rámci svojho vystúpenia bližšie priblížil fungovanie na úrovni Európskej únie, ale neobišiel ani otázku aktuálnej situácie na slovenskej politickej scéne.
Rovnako bez servítky hodnotil aj vzájomné prepojenie Slovenska v rámci Európskej únie. Napríklad aj v rámci angažovanosti Únie do vecí jednotlivých štátov.
„Európske inštitúcie by nemali pchať nos do toho, ako si my, Maďari, Poliaci upravíme napr. otázky genderu alebo ochrany príslušníkov hlásiacich sa k rôznym menšinám vrátane sexuálnych menšín. LGBT – do toho by únijné inštitúcie nemali čo „kafrať“,“ hodnotil Dzurinda.
Ako príklad slúžilo porovnanie liberálneho Holandska s naším Slovenskom.
„Keď je v Holandsku rozhodujúca dominantná spoločnosť veľmi multikultúrna, tak nech si prijímajú zákony, aké chcú. Ak je v Poľsku, na Slovensku konzervatívnejšia, tak nech rozhodne Národná rada Slovenskej republiky. Prečo máme mať legislatívu v tejto oblasti zošnurovanú, keď sme kultúrne rozdielni?“ pýtal sa Dzurinda študentov.
Ako zdôraznil, „kultúrna diverzita Európy by mala byť naším bohatstvom, nie našou slabosťou“.
Extrémizmus by mala Európa zvládnuť
Dôsledok toho, že Únia svojím spôsobom potláča spomínanú rôznorodosť, je aj kreovanie politického spektra.
„Keďže by do toho Únia nemala kafrať, ale kafre, tak sa nám, prepáčte za výraz, „okotili“ také experimenty ako Kotleba,“ vysvetľoval Dzurinda.
Z radov študentov teda padla na margo toho otázka, či môžu nacionalistické hnutia, ktoré sa formujú, znamenať začiatok rozpadu Európskej únie, alebo to vie toto spoločenstvo ustáť.
„Ja si myslím, že áno, nechcem byť moc optimista. No musíme sa tak trošku spamätať. Ak lídri rezignujú na bolestivé otázky, potom vytvárajú priestor pre takéto...“ nedopovedal Dzurinda a ako príklad uviedol aj nedávnu situáciu, keď po tom, čo v Dobšinej dobili človeka, hneď na mieste organizovala zhromaždenie extrémistická strana.
Dzurinda: Som zo študentov nadšený
Zastávka v metropole Šariša bola desiatou v rámci turné pred eurovoľbami, ktoré chce zvyšovať povedomie o potrebe ísť voliť v rámci týchto volieb. V Prešove sa politik stretol s mimoriadne žičlivým prostredím.
„Som nadšený. Štýlom, kvalitou aj spôsobom, ako vedia gymnazisti formulovať otázky, ale najmä tým, že sa zaujímajú. To ma veľmi povzbudilo, že sa zaujímajú o aktuálne európske smernice, geopolitiku, v akej sa nachádza Slovensko, Európska únia. Hádam som prispel k tomu, že si uvedomili, že tie voľby budú. A bol by som nesmierne šťastný, keby som pozrel na výsledky volieb koncom mája a zistím, že v Prešove bola dobrá účasť aj vďaka študentom tohto gymnázia,“ tešil sa krátko po skončení diskusie Mikuláš Dzurinda.
Otázky špecifické pre región
Objavila sa medzi otázkami taká, ktorá ostrieľaného politika zaskočila alebo sa s ňou zatiaľ nestretol?
„Bola, asi otázka ohľadom Ruska. Rola Ruska. Bol som na Považí, Detve, Horehroní a možno to nie je tam až tak citlivé ako tu, kde sme predsa len bližšie k východným hraniciam. S týmto som bol konfrontovaný prvýkrát. Či to Slovensko musí byť v NATO, či neriskujeme nejakú pomstu Rusov, keby k niečomu došlo. A druhá – Rómovia. To tiež chápem, že dôraz na túto problematiku možno nie je v iných kútoch taký silný ako v tomto regióne.“
Výsledky prezidentských volieb na Slovensku sú podľa neho veľmi pozitívnym odkazom.
„Mnohí sme si vydýchli, že zahranično-politická orientácia bude zachovaná, že priľnutie hlavy štátu a nášmu ukotveniu zostane zachovaná. Pre svet, euroatlantické spoločenstvo je kľúčová otázka, či prišlo riešenie problémov, alebo vyrábanie problémov. Dospeli sme k istému presvedčeniu, že pribudol ten pozitívny hlas,“ hodnotil Dzurinda.
Po rokoch opäť pozitívna spätná väzba
Možnosť diskusie vedenie školy uvítalo. „Toto je to jedna z možností, ako povedomie našich študentov cibriť a formovať. K nám chodievajú rôzni ľudia, bez ohľadu na politické spektrum, a snažíme sa, aby naši študenti boli informovaní o tom, čo sa u nás deje, aby vedeli, akým spôsobom sa majú u nás správať. A ako teda môžu aj fungovať,“ konštatoval hostiteľ, riaditeľ Gymnázia na Konštantínovej Stanislav Šanta.
„Dzurinda bol u nás pred 13 rokmi, stále si pamätám, že to bola veľmi podnetná debata aj vtedy a dnes skutočne zas zaujal mnohých.“
Diskusie sa snažia presadzovať hlavne pragmatické a tým smerom viesť aj študentov. „Majú študentov sformovať v globále,“ dodal riaditeľ.
