Baštrnákovci, ficovci, dankovci a spol. si môžu na pár dní vydýchnuť. Oči všetkých sa teraz upierajú na veľkoplošné obrazovky a najčastejšie skloňovaným slovom je hokej a Slovensko a naši.

Kým trvá šampionát, bude trvať aj napätá fanúšikovská atmosféra. Tento rok ešte vygradovaná, veď „my sme tu doma“.
Určite už každý niekoľkokrát v živote počul hlášku, že a čo, že vyhráme, chlieb aj tak lacnejší nebude.
Prosím pekne, časy sa menia, bude lacnejší. Respektíve je. Teda bol. Po piatkovom hokejovom víťazstve.
Marketingový ťah jedného z obchodných reťazcov bol namierený na základnú ľudskú potrebu – jesť – presnejšie ako puk do hokejovej brány. Po každom víťazstve našich dajú z ceny chleba dole 10 centov.

Tlieskam tomuto nápadu. A predpokladám, že víťazstvu našich tak zatlieskajú aj nefanúšikovia, ktorí si ale radi dajú na raňajky fajný čerstvý chlebík. Desať centov možno nie je extra veľa, ale babka k babce...
Toto je však pre mňa ukážkový príklad toho, ako sa robí ukážkový marketing.
Poznatok ešte z gladiátorských čias tak dostane na Slovensku aspoň na pár dní reálnu podobu. Národ dostane to, po čom baží. Chlieb a hry. Chlieb lacnejší, keď budú hry úspešnejšie. Spojené nádoby, vybičované emócie.
Spomínaný obchodný reťazec ale dal teraz na frak všetkým mamkám, ktoré tak rady argumentovali tým známym, že chlieb výhra aj tak nezlacnie. Mami, už sa stalo.
Apropo, vari hokejový ošiaľ v kalendári neprepísal Deň matiek. Lebo ak by hej, tak dodatočne: Všetko naj, mamy naše!
PS: Darček ste už dostali – chlieb už nemusíte piecť ako za starých čias a za ten kúpený vám nechajú v peňaženke 10 centov. Bude na rožok. Len nezabudnúť, že zaň treba ďakovať sociálnemu systému, ktorý funguje (bez irónie by to nešlo).
Šťastie, že naši hokejisti (aspoň v čase písania týchto riadkov) fungujú na ľade oveľa lepšie.