Poľnohospodárske družstvo Drienovec zabezpečilo preventívne opatrenia hneď, ako dostalo nariadenie od štátnej správy. Situáciu po zhoršení sa stavu s africkým morom ošípaných nám priblížil aj predseda družstva Ladislav Gergely.
„Máme tu jamy, brody, ktoré sú pri vstupe. Tie naplníme vodou a dáme do nich vápno. Keď auto alebo iný stroj prejde bránou, musí ísť cez brod a zamedzí sa šíreniu ochorenia. Aj vstup do maštale je takto zabezpečený s vápnom. Momentálne však máme len 35 kusov ošípaných,“ opísal situáciu .
Družstvo malo kedysi okolo 2000 kusov ošípaných. V súčasnosti však znížili počty. Podľa slov predsedu sa to finančne neoplatí.
„Ako v Číne vypukol mor, tak sa zvýšila cena a nevieme nakúpiť odstavčatá. Predtým nám ich dovážali z Holandska priamo sem na dvor. Teraz ich podržia a predajú niekomu za vyššiu cenu v Číne,“ vysvetlil Gergely.
Malé prasatá v súčasnosti kupujú od maďarských obchodníkov a aspoň takto sa snažia udržať stav.
„Nebojíme sa, že ich kupujeme práve z Maďarska. Berieme ich jedine vtedy, keď nám dá veterinár potvrdenie, že nemajú mor a ani v okolí sa choroba nevyskytuje,“ dodal Gergely.
S opatreniami pokračujú
Poľnohospodárske výrobno-ob-chodné družstvo Mokrance nemuselo zavádzať nové opatrenia. Celý technologický postup zaviedli už pred dvoma rokmi, keď africký mor ošípaných vypukol v susednom Česku.
Slamu na podstielkový chov ošípaných presunuli z polí na hospodársky dvor už v minulosti. Podľa slov riaditeľa Alexandra Korcsmarosa je celý areál oplotený. Každé tri mesiace je oplotenie kontrolované a obnovované.
„Doplnili sme zásoby dezinfekčného materiálu pri vstupe do maštalí, obnovili brody pri vstupe na dvor a prekontrolovali dezinfekčné prostriedky, aby boli aktívne a čerstvé. Situácia v Trebišove nás len upozornila, že je potrebné prís-ne dodržiavať postupy a ešte raz preškoliť obsluhu,“ vysvetlil Korcsmaros.
Pri vstupe cudzích vozidiel využívajú brod. Od návštevníkov vyžadujú, aby mali hygienickú očistu alebo prešli cez brod. V ňom sa nachádza voda a dezinfekcia, aby kolesá nenaniesli na hospodársky dvor choroby.
Problémom sú diviaky
Poľnohospodárske družstvo so sídlom v obci Mokrance má vyše 25-ročnú tradíciu. Chov ošípaných je na družstve od jeho začiatku.
„My nakupujeme ošípané len zo slovenských chovov, tu ich vykrmujeme a potom dodávame na jatočné účely. Ročne predáme približne 1800 kusov,“ uviedol riaditeľ družstva. Korcsmaros vysvetľuje, že najväčším problémom sú diviaky.
„Divá zver je premnožená. U nás prepočty ukazujú, že africký mor v chove ošípaných nenarobí toľko škody, ako robia diviaky v rastlinnej výrobe. Divá zver nám každý rok spôsobí státisícové škody. Na poliach nám poškodzujú repku, kukuricu a tiež slnečnicu,“ dodal Korcsmaros.
S chovom ošípaných prestali
Poľnohospodárske družstvo Agro Perín, s. r. o., sa nachádza menej ako dva kilometre od maďarskej hranice. V okolí je najväčším družstvom. Združuje tri dediny – Vyšný Lánec, Chým a Perín.
Ošípané však už päť rokov nechovajú. Dôvodom nie je africký mor ošípaných, ale ekonomicky nevýhodné podmienky.
„Mali sme uzavretý chov, teda sme mali aj prasnice a sami sme si vychovávali odstavčatá. Ošípané potom od nás kupovali Poliaci, ale postupne za nižšiu cenu, ako sme boli zvyknutí predávať. V tomto smere sme boli stratoví,“ opísala situáciu ekonómka PD Agro Perín Ildikó Kerekesová.
Chovu prasiat sa nevenuje ani poľnohospodárske obchodné družstvo v obci Buzica. Územie obce, rovnako ako pri obciach Perín a Chym, priamo susedí s Maďarskom.
S chovom ošípaných na výkrm postupne prestalo aj PD Paňovce (15 kilometrov od hranice s Maďarskom), ktoré rovnako zrušilo produkciu z ekonomických dôvodov. Podľa slov ekonómky to pre nich nebolo efektívne a obnovu chovu neplánujú.
