Africký mor ošípaných je vírusová, vysoko nákazlivá infekcia domácich ošípaných, európskych diviakov, amerických diviakov a afrických divožijúcich sviňovitých druhov.
Prejavuje sa rýchlym priebehom s vysokými horúčkami, celkovou apatiou, slabosťou, hnačkami, pneumóniou a krvácaninami.
Hrozna pre chov aj poľovníkov
Sprevádza ho 85- až 100-percentná úmrtnosť. Je veľkou hrozbou pre chov domácich ošípaných a výkon poľovníctva nielen u diviačej zveri.
V prípade výskytu sa v ohnisku nákazy usmrcujú všetky domáce ošípané a zastavuje alebo obmedzuje obchodovanie so živými ošípanými, spermou, vajíčkami, embryami, bravčovým mäsom a výrobkami z mäsa.
Pri potvrdení choroby u diviačej zveri sa zastavuje a reguluje poľovanie nielen na diviaky, ale aj ostatnú voľne žijúcu zver, obmedzuje sa pohyb v lese a zastavuje sa obchodovanie s mäsom od diviakov, vrátane produktov.
Africký mor ošípaných je v súčasnosti najbližšie k Trebišovskému okresu Čítajte Od polovice minulého storočia
Táto choroba bola prvotne rozšírená v krajinách Afriky. Do Európy bol vírus prvýkrát zavlečený v 50. rokoch minulého storočia (Portugalsko, Španielsko, Francúzsko, Belgicko, Holandsko). Pravdepodobne kvôli kuchynskému odpadu z leteckej dopravy z Afriky.
Druhá infekčná vlna v Európe sa začala v roku 2007 v Gruzínsku. Pravdepodobne pre nedostatočnú likvidáciu kuchynských odpadov z lodnej a leteckej dopravy opäť z Afriky.
Kaukaz, Rusko a stredná Európa
V priebehu dvoch rokov sa choroba rozšírila v celom zakaukazskom regióne a v nasledujúcich rokoch 2008 – 2013 zasiahla infekcia takmer celú európsku časť Ruska. Postihla aj Ukrajinu a Bielorusko.
Na územie Európskej únie (pobaltské krajiny a Poľsko) prenikol africký mor ošípaných v roku 2014 prostredníctvom infikovaných diviakov z územia Bieloruska a Ruska.
V roku 2017 sa ku krajinám s výskytom pridala Česká republika a Rumunsko.
Obkolesené Slovensko
Slovensko je už takmer obkolesené krajinami, ktoré vírus diagnostikovali. Má jednu z najhorších pozícií z hľadiska prenosu nákazy z okolitých štátov – Česká republika, Poľsko, Ukrajina, Maďarsko.
Podľa štatistík v roku 2017 diagnostikoval vírus u diviačej zveri v Českej republike (202 prípadov), Estónsku (637 prípadov), Poľsku (741 prípadov), Lotyšsku (947 prípadov), Litve (1328 prípadov) a u domácich ošípaných v Estónsku 3 ohniská, Poľsku 81 ohnísk, Lotyšsku 8 ohnísk, Litve 30 ohnísk a v Rumunsku 2 ohniská.
V apríli 2018 bol novopotvrdený výskyt u diviakov v Maďarsku, ako aj na východnej hranici Maďarska s Ukrajinou.
V januári 2019 potvrdili prítomnosť vírusu u diviaka nájdeného v župe susediacej s okresom Rimavská Sobota. Vzdialenosť od slovenskej hranice bola menej ako 1 km.
Opatrenia na Slovensku
- Slovensko je stále krajina bez výskytu afrického moru ošípaných (AMO) a aktívne realizuje opatrenia pokiaľ ide o pripravenosť na nákazu.
- Veterinári vydávajú sa opatrenia na ochranu domácich chovov v nárazníkovej zóne, kde sa kladie dôraz na zabránenie možného zavlečenia nákazy a biologické opatrenia na ochranu chovov.
- Boli vydané opatrenia pre poľovné revíry v blízkosti hranice s Maďarskom, ktoré jasne definujú postupy, pokiaľ ide o znižovanie hustoty diviačej populácie. Čím nižšia hustota populácie, tým nižšie riziko prenosu vírusu medzi diviakmi. Postupy sa týkajú aj narábania s telami diviakov, vyhľadávania uhynutých tiel diviačej zveri, systému laboratórnej diagnostiky či zákazu kŕmenia diviakov.
- Štátna veterinárna a potravinová správa zaviedla systém registrácie fariem, kde sa bude chovať výhradne jedna ošípaná. Zároveň umožnila predaj od registrovaných chovateľov. Vydáva sa usmernenie pre svoje regionálne pobočky na Slovensku a chovateľov ošípaných, aby bol systém jednoduchý, jasný, zrozumiteľný a ľahko realizovateľný.
- Súčasťou opatrení je aj systém laboratórnej diagnostiky na referenčnom pracovisku Veterinárneho ústavu vo Zvolene z hľadiska kapacít a rýchlosti vyšetrovania dodaných vzoriek na potvrdenie alebo vyvrátenie prítomnosti choroby u diviakov, od ktorých boli vzorky odobraté.
- Štátna veterinárna a potravinová správa sa snaží aj o posilnenie spolupráce a výmeny informácií medzi všetkými aktérmi, ktorých sa týka problematika boja s vírusom AMO.
- Medzi opatrenia patrí aj určenie systému spolupráce s veterinárnym asanačným podnikom, pokiaľ ide o neškodné odstraňovanie tiel uhynutých diviakov.
- V neposlednom rade ide aj o zvyšovanie povedomia o nebezpečenstve nákazy a možnosti predchádzania zavlečenia, poprípade šírenia nákazy medzi chovateľmi ošípaných a poľovníkmi.(ŠVPS SR)
