VÝCHOD: Otázka životnej úrovne na Slovensku je vždy pálčivou a diskutovanou témou. A to či už na úrovni politickej sféry, či na úrovni krčmových stretnutí.
To, ako sa na Slovensku máme, hovoria rôzne štatistiky, vo všeobecnosti sú ale čísla v nich o čosi pozitívnejšie, ako realitu vnímajú samotní občania.
Ako je na tom teda východná časť Slovenska?
Už z minulosti sú známe masívne vlny odchodu obyvateľov za prácou, častým cieľom bola najmä Amerika. Práve tam naši predkovia čakali „zem zasľúbenú“, ktorá mala ich a ich rodiny zabezpečiť napríklad v povojnových časoch, keď sa Európa spamätávala z desivých období.
Ako uvádzajú štatistiky, až milión obyvateľov odišlo v troch emigračných vlnách za posledných 150 rokov za hranice svojho rodiska.
Svoju chudobu vnímame citlivo

Napriek značnému časovému odstupu trend migrácie za hranice neprestajne trvá. Stále pracujú desaťtisíce Slovákov za hranicami len preto, aby dokázali zabezpečiť živobytie pre svoje rodiny. Odchádzajú otcovia, odchádzajú matky, možnosť slobodného pohybu výrazne využívajú mladí ľudia.
Východ Slovenska dodnes trpí tým, že tu chýba základná infraštruktúra v podobe dokončených ciest, diaľnice, čo na seba viaže nedostatok pracovných príležitostí. To sa nakoniec prejavuje vo vzniku tzv. hladových dolín, kde je získanie pracovného miesta veľmi problematické.