Exkluzívny prieskum: Sme chudobní, ale zato pohostinní Čítajte Keďže východné Slovensko má v sebe toľko krás a možností trávenia voľného času a príležitostí na vyplnenie 24 hodín každý deň, som domased.
Onú povestnú krásavicu na Dunaji navštevujem len sporadicky.
Niežeby som sa jej krásou kochať nechcela, ale, ako sa hovorí na východe, „ono bi šlo, ale
ňeruši“.
Ondrej Kandráč: Na východe sú ľudia viac rodinne založení Čítajte A na druhej strane, musím uznať, že moje návštevy tam končia vždy akosi
rozpačito. Napríklad jedna aj glosou.
Lebo... No skrátka sa mi nepozdávala (mierne slovo) táto naša metropola Slovenska. Tak som si len tak, no veď sa poznáme, zaglosovala...
No keby som pichla do osieho hniezda, menej by ma poštípalo.
Štípal každý, z každej strany.
Čo som, kde som, čo sa mi nepáči, aká som nespravodlivá, aká som zaujatá, aká som zadubená atď. Celý zoznam toho bol.
Človek sa najprv bavil, potom divil, tak žasol, potom zas bavil a nakoniec už len bavil.
Odvtedy o Bratislave už len pekne. Srdce (či strach?) mi nedajú.
Bola som v Blave. Ble Čítajte Nechcem dostať doživotný zákaz vstupu na toto územie. A to všetko len preto, že „zakomplexovaná vychodňarka prišla konečne do veľkomesta“.
Koniec citácie od nemenovaného. Teda nepodpísaného.
PS: Mám Blavu rada. Fakt.
