Primátorskú funkciu si zažil ako syn primátora. Z domu tušil, čo to bude obnášať. Aké je to však byť sám primátorom? Štefan Straka, ktorý stojí na čele Hanušoviec nad Topľou, žezlo pritom prebral po svojom otcovi.
Dosiaľ viedol mesto váš otec, nekandidoval však opätovne. Stačilo osem rokov vo funkcii?
Otec už nechcel kandidovať z dôvodu, že po ôsmich rokoch mu táto práca vzala kus zdravia. Keď mal tretiu mozgovú cievnu príhodu a ochrnula mu polovica tela, bol rád, že prežil. Niektoré výzvy na eurofondové projekty sú zle nastavené, robí sa dlhé obstarávanie a potom má obec termín na samotné práce krátky.
U nás to bolo takto pri obnove historickej pamiatke kaštieľa – skoro ruina sa mala rekonštruovať za trištvrte roka. Otec tam chodil deň čo deň, po nociach, lebo inak by hrozilo, že mesto musí vrátiť státisíce eur. Potom sa to kdesi na zdraví odrazí to opotrebenie.
V Kanade majú sabatický rok – raz za sedem rokov štát podporí človeka, aby zregeneroval. Keď sme stále v záprahu, potom prichádzajú infarkty, nie sme z ocele. V tomto sociálnom systéme sa máme čo učiť.
Napriek tomu ste do toho išli. Stretli ste sa s tým, žeby vás porovnávali s otcom?
Prešovské noviny osviežia s prílohou o pive Čítajte To sa deje stále, porovnávajú ma. Vraj sa s otcom podobáme, ale povahovo sme iní. Čím ste chceli byť v detstve, mladosti? Študovali ste psychológiu.
Môj otec chcel mať zo mňa futbalistu. Venoval som sa športu dlhý čas, hral som za Tatran Prešov za dorastencov. Lenže potom sa mi zapáčila psychológia. Po ukončení štúdia som ešte absolvoval doplnkové štúdium v Prahe, aby to nebolo len o rozhovore s človekom a vyvetrať si niečo ťažké, čo nás ťaží na duši, ale aj nejakú kreatívnu terapiu. Nech by sa človek posunul inam.
Čo ste si teda vybrali?
Páčila sa mi muzikoterapia, dramaterapia, rôzne druhy umenia, ktoré sa môžu zužitkovať na to, aby sa človek cítil lepšie.
Využijete tieto svoje znalosti psychológa aj teraz?
Viete, koľko ľudí mi tu plače? Snažím sa ľuďom pomôcť, ale všetkým nedokážem.
