FINTICE. Poklad je na svojom mieste. Unikátny fintický porcelán, ktorý našli v priestoroch niekdajšieho kaštieľa, sa po troch rokoch dostal „domov“, na miesto svojho nájdenia.
Počas slávnostnej vernisáže ho predstavili verejnosti.
Pri tejto príležitosti nechýbali potomkovia priamych majiteľov vzácneho porcelánu, ktorého morálna a kultúrna hodnota je nevyčísliteľná.
Zázrak v šachte
Písal sa začiatok roka 2016, keď dvaja robotníci našli pri prácach vo fintickom kaštieli unikátny poklad.
Starobylá záchodová šachta v sebe ukrývala niekoľko desiatok kusov vzácneho porcelánu.

Doteraz sa nevie, kto a kedy tam poklad ukryl. Predpokladá sa však, že to mohlo byť v časoch 2. svetovej vojny, no na svetlo sveta ho objavili len nedávno, pred troma rokmi.
„Musím sa priznať, že som vtedy veľmi neveril a nepripisoval tomu vážnosť, keď mi chlapi zavolali. Ale keď som tam prišiel, bol som uchvátený. Svojím záludným okom na mňa pozrel porcelánový bažant, ktorý bol obsypaný šálkami a tanierikmi,“ zaspomínal si na moment prekvapenia riaditeľ Galérie a múzea ľudového umenia vo Finticiach Gabriel Trusa.
Pátrali, hľadali, stvorili dokument
Ako riaditeľ vypočítal, od toho dňa do dňa vernisáže prešlo presne 1236 dní. A porcelánový bažant i s ďalším porcelánom symbolicky obletel svet.
Bol medzi archeológmi, pamiatkármi, znalcami. Kým porcelán obnovovali, riaditeľ zatiaľ pátral po osobách, ktorým mohol patriť.
Toto bádanie sa pretavilo do podoby dokumentárneho filmu, ktorý pútavo zachytáva minulosť prepojenú so súčasnosťou a mohli si ho vychutnať prítomní počas prebiehajúcej vernisáže.
S ľuďmi, ktorí časy grófov zažili
Počas vernisáže boli prítomní okrem mnohých hostí i dve zvlášť vzácne. Eva Lukáčová, ktorá pricestovala z Košíc a ako dieťa istý čas v kaštieli ešte žila.
Vzácnou hostkou z Berlína bola spolu so svojím synom Alexandra von Hahn, dcéra grófky Márie Johanny 'Sennyey.
„Je to pre mňa veľmi osobitý deň a naplnený emóciami. Je to deň, keď sme sa tu zišli, aby sme sledovali minulosť,“ vyznala dojatá Alexandra von Hahn.
Zaspomínala si na rozprávanie svojej mamy i na to, že natočiť dokument nebolo jednoduché.
„Pre moju mamu to bolo veľmi emočne vypäté, trvalo dlho, kým pristúpila na nahrávanie dokumentu,“ vysvetlila dcéra.
Jej mama bola naposledy vo Finticiach pred 20 rokmi, pričom táto návšteva bola pre ňu veľkým zážitkom. Vtedy sa prešla po kaštieli a zaspomínala si na svoje detstvo a mladosť v týchto priestoroch. Dnes by jej vek už takúto cestu nedovolil.
Alexandra spomedzi porcelánu prítomným ukázala aj šálku, ktorú si jej mama ešte pamätala a pila z nej horúcu čokoládu.
Odovzdávali čestné tituly
Počas vernisáže udelili viacero čestných titulov priateľov múzea. Jeden si odniesla Eva Lukáčová, ďalší Alexandra pre svoju mamu.
Pre obe to boli tituly z vďaky za zachovávanie pamiatky a tradícií. Symbolickú vďaku dostal tiež Ján Greš, ktorý tento poklad objavil.
Riaditeľ: Poklad je i mementom
Človekom, ktorý vydal od momentu nájdenia najviac energie pri procese obnovy pokladu, je nepochybne riaditeľ Gabriel Trusa. Z jeho vystavenia sa zvlášť tešil.
„Fintický poklad má, samozrejme, svoju umelecko-historickú hodnotu, ale pre mňa je najdôležitejší príbeh, ktorý sa za ním skrýva,“ netajil pri pohľade na vystavený porcelán riaditeľ.
„Vidieť ho naspäť vo vitríne, je pre mňa potešením, pýchou, ale tiež takým mementom, aby sme nezabudli na týchto ľudí.“
Fintický poklad je nateraz súčasťou výstavy Galérie a múzea ľudového umenia v obci Fintice.