Životné minimum stúpa. Paráda. Taký cveng má toto spojenie v ušiach, že už by človek aj šampus otváral a šiel oslavovať. Ale keď sa cestou k chladničke aspoň na 20 sekúnd zamyslí, nestihne ani tie dvierka otvoriť.
Životné minimum stúpa, ale o koľko? Na koľko? Na 210 eur.
Prešovské noviny píšu o schátranom objekte, prinášajú prílohu krížoviek Čítajte Človek najprv vyprskne smiechom, že aký trápny vtip. Len ono to nie je vtip. To je to najhoršie.
Nedá sa povedať, že je to na smiech, lebo to je plač. Plač so slzami veľkými ako sú tie krokodílie. Vychádza to na 7 eur na deň.
Samozrejme, ak má mesiac 30 dní, lebo keď má o deň viac, tak ani tých skromných sedem euríčok nestačí.
Apropo, aby sa nezabudlo, so „zvýšením“ (ospravedlňujem sa za úvodzovky, nie je to irónia, ale smutný fakt, že je to zvýšenie, ale nemôžem si pomôcť – strašne tragické slovo, ktoré mám chuť aspoň takto symbolicky uväzniť medzi tie interpunkčné znamienka)... čo som vlastne chcela, som i zabudla. Ale nie, viem.
So zvýšením minimálnej mzdy sa počíta aj so zvýšením prídavkov na deti. A teraz neviem, či mám plakať nanovo, alebo len pokračovať v žalospeve.
V mojej obľúbenej rozprávke o troch grošoch má isť jeden z vďaky rodičom, jeden do výchovy pre deti a z tretieho treba žiť. Teraz človek už pomaly nezarobí ani na ten jeden groš, aj ten by mal rozkúsať a deliť na tri strany.
Veď novodobý groš má nesmiernu hodnotu. 60 centov. O toľko porastie prídavok na dieťa nad šesť rokov.
Dobrovoľníci ušetrili tisíce eur, vyzbierali stovky vriec odpadu Čítajte Za tú sumu ani MHD s dieťaťom si rodič nezaplatí. Za tú sumu nezaplatí ani len poplatok za inkaso pri okienku v banke, šak aj tam už namiesto 40 chcú 90 centov.
60 centov pre tých, čo do smrti budú rátať v korunách, je 18 korún slovenských.
Toľko ma ako dieťa stál mesačník do školy vo vedľajšej dedine. Prosím pekne, treba mi priznať, že som sa narodila ešte v časoch, keď demokracie nebolo. A vtedy to bol celý majland.
Ísť do školy so zelenou dvadsaťkorunáčkou – cítila som sa bohatšie ako kráľovná Alžbeta (okej, vtedy som ju nepoznala, ale keby som poznala, isto by som sa cítila minimálne tak bohato ako ona).
Tak sa mi vidí, že nejaké Šípkové Ruženky sú ešte vo vláde a zobudili sa dnes. Tiež s pocitom strašnej štedrosti pri pripísaní obrovskej sumy 60 centov. Veď mať dieťa či žiť sám, to je dnes samo osebe luxus.
Takže žiadne šampanské sa strieľať ani piť nebude. Nie je naň. Bodaj by na čistú vodu bolo.
