Nikdy neopúšťaj svojho partnera, zvlášť nie v ohni. Silná myšlienka z jedného amerického filmu.
Hasič bojuje nielen o životy vo svojej práci, ale aj o ten vlastný na prahu rozvodu manželstva. Keďže ide o film, končí to idylicky. Záchranou ľudí aj svojho manželstva.
Keď som videla film prvýkrát asi v pätnástich, zdalo sa mi to úžasne romantické. Mať za muža hasiča, ktorý by zdolal každú prekážku.
Teraz sa mi to už idylické nezdá ani náhodou. Prežívať ten strach denno-denne, keď viem, že on môže umrieť preto, aby niekto iný žil...
Ocenili obetu hasičov z vybuchnutej bytovky: Urobili ste obrovský kus roboty Čítajte Stáť pod horiacou bytovkou a pozerať sa na ohnivé peklo je pohľad, ktorý človek bude mať pred očami do smrti. A to hovorím o tom, že tam len stojím. Nerobím nič. Len nemo civím na to, čo sa robí, v duchu sa modlím za ľudí v bytovke, nech ich zachránia a žasnem nad odvahou hasičov.
Ja som v bezpečnom odstupe. Oni sú na plošine a v ohni. Ja sa len dívam. Oni konajú. Ja sa trasiem. Oni fungujú. Ja plačem. Oni bojujú.
Keď som si na mieste vypočula kadečo a potom prečítala všetko na sociálnych sieťach, hanbila som sa i za druhých. Že ešte vieme v takej nevýslovnej biede byť takí krutí. Bez ohľadu na pozostalých, bez ohľadu na tých, čo sa obetovali.
Kto som ja, aby som súdila? Áno, aj mne sa v tých momentoch vynárali otázky, prečo má plošina taký odstup, či neprídu vrtuľníky a vír iných otázok. Emócie valcovali.
Keď však nastúpil rozum, všetko malo svoje vysvetlenie. Plošina musela byť poriadne ukotvená a mať dostatočné miesto i odstup.
Vrtuľník by svojou silou narobil viac škody ako osohu.
Len bolo treba myslieť a nie panikáriť.
Súdiť a hodnotiť, či hasiči robili, či nerobili dobre, to podľa mňa môžu len ich kolegovia, nadriadení a odborníci. A vlastne – vyhodnotia aj oni, čo vtedy prežívali a či samých seba neohrozili? Či konali striktne podľa predpisov? Čo ak ich porušili aj za cenu ľudského života, ale ten zachránili?
Mali, mohli, trebalo, museli... Milión dohadov. Ale fakty nepustia.
39 zachránených. 8 nie. Pri ľudskom živote nikdy nemajú miesto štatistiky a vnímať cez optiku, koľko áno, koľko nie, je citlivé.
Každý život má svoju nevyčísliteľnú hodnotu.
Ale vzhľadom na okolnosti, aké tragédiu sprevádzali, by sme mali tým hasičom bozkávať ruky za to, čo spravili. A to myslím bez pátosu.
Koľkí z nás by potlačili pud sebazáchovy a šli by do otvoreného ohňa a neskutočného rizika? Ja za seba poviem, že neviem, či by som mala toľko odvahy. A môžem byť len šťastná, že sú ľudia okolo, ktorí tú odvahu majú. Nikdy neopúšťaj svojho partnera, zvlášť nie v ohni.
Byť opustená je ťažké. Byť v ohni zúfalstva ešte ťažšie. Byť v skutočnom ohni nepredstaviteľné.
Ale stále je tu niekto, kto neopustí aj v ohni. Cudzí hasič, ktorý nemá prácu, ale má poslanie. A v pekle ohňa je anjelom záchrany.
Obrovská vďaka za odvahu a obetavosť...
