PREŠOV. Tragédia, ktorá zničila ľudské obydlia a zobrala životy, vyvolala na verejnosti silnú emóciu.

Výbuch bytovky na Mukačevskej v Prešove, ktorý sa stal počas mikulášskeho poludnia, otriasol celým Slovenskom.
Na jednej strane ľudia hasičov obdivovali, na strane druhej si vyslúžili po svojom výkone neoprávnenú a bolestivú mieru kritiky.
Tí prví, ktorí si mieru ich práce uvedomujú a vážia si ju, im to prišli povedať aj osobne.
Ďakovala ministerka, ďakovali Prešovčania
V areáli Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru na Požiarnickej v Prešove bolo počas celého štvrtka (12. 12.) rušno.
Dopoludnia medzi hasičov zavítala ministerka vnútra SR Denisa Saková spolu s ďalšími zástupcami hasičov i samosprávy, aby oficiálne poďakovala hasičom za ich výkon a niektorých z nich aj odmenila medailou.

Skromné úsmevy a sklonené úsmevy svedčili o pokore tých, ktorí boli počas uplynulých dní nedocenenými hrdinami.
Večer do hasičského areálu prišli obyvatelia. Aj tí mali rovnaký cieľ – poďakovať sa.
S nápadom a myšlienkou prišla Lucia Vraňuchová.
V rámci iniciatívy sa mali ľudia prísť osobne poďakovať hasičom za to, čo dokázali.
„Milí spoluobčania, chcem Vás vyzvať na hromadné stretnutie, aby sme sa poďakovali tým, ktorí vykonali úžasnú prácu a sme na nich právom hrdí,“ znelo pozvanie na sociálnej sieti.
Nápad neostal bez odozvy, na mieste sa stretli desiatky vďačných ľudí.
Trpké poznanie: Dni po tragédii boli ešte horšie
Riaditeľ Krajského riaditeľstva krajského a záchranného zboru v Prešove Ján Goliáš nevládal zakryť pri pohľade na prítomných dojatie.
Priznal, aké ťažké chvíle ich čakali po samotnom dni tragédie.

„Ďalšie dni boli ešte horšie ako ten oheň, ktorý bol vtedy pri požiari. Títo chlapci a ostatní hasiči prežívali doslova a do písmena chvíle, keď sa hanbili chodiť po ulici,“ zaznelo z úst riaditeľa.
Nepochopiteľná situácia vzhľadom na to, čo dokázali.
„Hanba hejterom,“ zakričal ktosi z davu.
„Čo bol dôvod? To, že keď zasahovali, nikto z nich nemyslel na práve také svoje deti,“ povedal Goliáš a ukázal na malého chlapčeka uprostred areálu, ktorý so záujmom počúval rozprávanie.
Všetky pohľady sa upreli naňho. Ľudia si uvedomovali silu toho, čo bolo povedané.
„Tak ako v ten piatok, sobotu, nedeľu, aj celý rok a celý život hasiči vykonávajú svoju službu zodpovedne, poctivo, s rozvahou a hlavne s pocitom, aby pomohli blížnemu v núdzi,“ tlmočil Goliáš.
„Ďakujeme, ďakujeme, ďakujeme!“ skandovali prítomní. Nejednému sa v očiach leskli slzy. Rovnako to bolo aj u hasičov. Po dňoch kritiky sa dočkali uznania.
Každý uteká a oni ostávajú
Práca hasiča nie je dostatočne pochopená.
„Snažia sa, aby boli najskôr tam, kde iní utekajú a boli čo najlepšou pomocou, náplasťou a niekedy aj poslednou nádejou pre tých, ktorí sú v problémoch. Veľmi nás teší, že ste nás prišli podporiť,“ ďakoval riaditeľ s dojatím.

„Vy si to zaslúžite,“ kričali ľudia a neprestajne tlieskali. Mladí, starší, malé deti, celé rodiny.
„Snažíme sa v rámci našej prísahy, nášho svedomia, nášho poslania, našej charizmy pomôcť ľuďom v ich trápení, biede, či pri požiari, či pri dopravnej nehode, či umiera starý človek alebo ide o život mladého dieťaťa.“
Do tej bytovky za žiadne peniaze
„Ste naši hrdinovia, ďakujeme!“ bolo ozvenou po každom slove.
„Niektorí povedia, že túto prácu robíme pre peniaze. Verte tomu, že do tohto bloku by nikto za žiadne peniaze nešiel,“ dodal riaditeľ.
„Nikdy, má pravdu, také peniaze neexistujú,“ komentoval jeden z vedľa stojacich.
Vďaka zo strany prítomných nemala konca kraja.
Medzi ľuďmi sa vynímal aj transparent "Ďakujeme" s číslom 39. To je počet ľudí, ktorých hasiči v osudový piatok zachránili.
Deti dostali na pamiatku symbolické darčeky.
Po príhovore sa ľudia prirodzene rozdelili do radov a osobne potriasli rukou každému z prítomných hasičov.
„Ďakujeme, ďakujeme, za všetko,“ zlievalo sa do jedného vďačného slova zo všetkých strán.