PREŠOV. Jedna žena a štyria chlapi. Ďalší prírastok na hudobnom poli z Prešova.
Kapela Petra Bači Band sa postupne dostáva na muzikantských pódiách čoraz viac do popredia.
Ako hovorí dáma kapely, je ich ťažké zaškatuľkovať, lebo sú kapelou multižánrovou. A v neposlednom rade majú ešte jeden zaujímavý prívlastok. Polovážna kapela.
Jedna plus štyria
Počiatky kapely Petra Bači Band v terajšej podobe a pod týmto názvom sa spájajú so začiatkom roka 2019.
„Práve v tom čase sme začali tak intenzívne cvičiť,“ zaspomínala si jej zakladajúca členka Petra Bačinská. Spolu s ňou sa do toho pustili ďalší štyria páni.
Na začiatku oslovila Matúša Balika, klaviristu, s ktorým hrala koncert už pred rokmi a práve on najviac jej tvorbu poznal.
„Oslovila som ho do spolupráce a bol nadšený. Tak sme zavolali aj Maťa Tkáča aj s Dávidom Čudekom. A súhlasil aj môj muž Matúš Bačinský, ktorý začínal ako metalista.“
Na skvelú atmosféru sa vraj sťažovať nemôže.
„Veci, čo ti vadia na jednom chlapovi, máš štyrikrát,“ povedala so smiechom Petra, jediná dáma v tejto kapele.
Ona piesne nosí, oni ich hrajú
Sú podľa Petiných slov multižánrovou kapelou, hrajú všetko možné.
„Ja prinášam piesne kapele, robím nové texty, respektíve prinášam staršie. Bola to aj spočiatku sranda. Ja ako pesničkárka, niekedy tak naivná, pri takých profi hudobníkoch. Ale všetci chalani do toho chceli ísť, z čoho som bola nadšená, aj keď som mala osobný rešpekt,“ priznáva talentovaná hudobníčka.
Aranžmány tvoria spoločne s kapelou.
„Vždy sa rozprávame o tom, o čom tá-ktorá pieseň je. A tak sa spoločne snažíme aj zobraziť to, čo konkrétne vypovedá,“ opisuje spoločný zrod piesní.
Každý s vlastným rukopisom
Formáciu Petra Bači Band jej menovkyňa definuje ako kapelu, kde každý z jej členov je iný a každý má rád iný štýl hudby.
„Každý tam vkladá to svoje, to, čo cítime. Máme v tom voľnosť a vzájomne sa počúvame.“ Podstatný je vraj fakt, že vzájomne sa rešpektujú a nápadom hovoria áno. Najprv všetko vyskúšajú a následne sa rozhodujú, či to funguje, alebo nie. Hoci je vraj každý muzikantsky z „iného cesta“, predsa len našli spoločný súlad.
Zo začiatku hrali čisto len Petrine piesne. Postupne sa chalani začali pridávať.
„Tak sme hľadali svoju tvár. Všetci sme niečím iným prispeli a tým, že aj ďalej prispievame, každá pieseň ako keby mala svojho lídra. Aj takto nabaľujeme nápady.“
A ako Petra zdôrazňuje, stále je to vraj o skúškach, veľa času strávia pri skúšaní a dolaďovaní.
Túžba aj po divadelných vsuvkách
Tým, že Peťa je z divadelného prostredia, priznáva, že neraz „núti“ chlapcov k tomu, aby mali aj divadelné prvky.
„Chcela by som, aby ich bolo viac. Som trošku prísna, čo sa týka vystupovania. Napríklad, ak ide sólo, všetci sa pozrú na toho, kto ho hrá, a tak si akoby symbolicky hádžeme loptu. Snažíme sa vložiť aj viac profesionality, aj takto by sme sa chceli – týmto prevedením počas koncertov – viac odlíšiť. Práve to divadelníctvo, tie divadelné prvky by mohli tomu pomôcť,“ zamýšľa sa Petra, ktorá sa na nedostatok kreativity stažovať nemôže.
Na vlastnej tvorbe, s flexibilitou v ponuke
Preberané veci v ich repertoári nie sú.
„Fungujeme len na vlastnej tvorbe. Začíname tiež veľa džemovať (improvizovanie skupiny hudobníkov, pozn. autora). Tak máme postupne nielen moje vlastné piesne, ale aj piesne, ktoré vznikali v skúšobni.“
Aktuálne majú na konte 24 piesní, teda prakticky materiál na dva albumy.
„Už len tie peniaze,“ dodáva Peťa s úsmevom.
V zásuvke má vraj ešte veľmi veľa piesní. Pri výbere si ale necháva poradiť chlapcami. Vraj aby to neboli len piesne o láske či nešťastí.
„Nechcem, aby sa hralo niečo také, čo sa im nepáči. Ale, samozrejme, sú piesne, ktoré chcú hrať viac a naopak.“
Snom kapely je nahrať CD a hrať čo najviac koncertov. Portfólio majú pritom bohaté. Sú kapelou nielen na festival, ale aj do klubu.
„Vieme spraviť repertoár na festival, tanečný, ale máme aj hudbu do klubov, ktorá je ťažšia na počúvanie, lebo tam sú prvky jazzu, swing, blues, trošku popovejšie, rockovejšie, je to taká všehochuť.“ Výber je skutočne rozmanitý.
Kapela polovážna
Ako by sa teda chrakterizovali jedným slovom?
„Sme kapela polovážna,“ odpovedá Petra jedným dychom a vysvetľuje.
„Naše texty, to je polovica ironické texty a polovica sú vážnejšie, osobnejšie texty, srdcovejšie, osobné výpovede. Tieto naše piesne hovoria o človeku ako o smutnej ovečke, ale aj o stádovitej ovci.“
Ako vysvetľuje, ironicky kritizujú piesňou nielen spoločnosť, ale aj sami seba. Ide im o úprimné odhaľovanie svojho ja.
„Sme taká polovážna kapela, ktorá hrá skoro všetko. Teda, okrem metalu,“ dodáva s úsmevom Petra.
Ich najbližší koncert bude v piatok 7. februára 2020 o 20.00 hod. v Christianii.
