STARÁ ĽUBOVŇA. Na hrade Ľubovňa plánujú ďalšiu obnovu za jeden milión eur.
Cieľom je odstrániť havarijný stav severovýchodných hradieb hradu a opraviť ich, rovnako tak aj vojenské kasárne zo 17. storočia a hradnú studňu.
O financie na projekt sa bude Ľubovnianske múzeum uchádzať z nórskych fondov.
„Je to záležitosť, ktorú hrad potrebuje akútne riešiť. Spracovali sme projekt, v rámci ktorého chceme zachrániť hradby, kasárne a urobiť možno historicky prvú archeologickú expozíciu na hrade Ľubovňa, a to priamo v teréne,“ vysvetlil riaditeľ múzea v Starej Ľubovni Dalibor Mikulík.
Kasárne pre verejnosť
Zámer v pondelok (10. 2.) schválil aj Prešovský samosprávny kraj ako zriaďovateľ Ľubovnianskeho múzea, pod ktoré hrad patrí.
V prípade získania zdrojov bude kraj financovať zámer piatimi percentami, teda maximálne sumou približne 50-tisíc eur.
Bývalé vojenské kasárne by chceli za pomoci projektu sprístupniť verejnosti.
„Naša predstava je, že nad touto lokalitou by bola umiestnená nejaká ochodza a návštevníci by videli priestory, kde vojaci pôsobili, boli ubytovaní či strážili, a to s využitím modernej technológie,“ opísal Mikulík s tým, že zbierky by mali byť v 3D podobe prostredníctvom rozličných aplikácií.
Múzeum sa bude uchádzať o finančný príspevok na projekt „Obnova hradu Ľubovňa – rekonštrukcia severovýchodnej hradby a tretieho nádvoria“ z programu „Podnikanie v kultúre, kultúrne dedičstvo a kultúrna spolupráca“, ktorú vyhlásil Úrad vlády SR.
Predpokladaný rozpočtový náklad projektu je maximálne jeden milión eur, z toho bežné výdavky majú predstavovať 300-tisíc eur a kapitálové výdavky 700-tisíc eur.
Mikulík: Všetko zlé je na niečo dobré
So systematickým prieskumom bývalých vojenských kasární, ktoré sa nachádzajú na treťom nádvorí hradu, sa začalo ešte v roku 2011.
„Počas rekonštrukcie renesančného paláca sa čiastočne zrútila severovýchodná hradba, neskôr sa zistilo, že podložie bolo veľmi slabé. Možno aj v tomto prípade platilo, že všetko zlé je na niečo dobré, pretože pádom tejto hradby sa začal rozsiahly archeologický výskum, počas ktorého boli odhalené vojenské kasárne,“ skonštatoval Mikulík.
Ako v minulosti uviedla archeologička múzea Zuzana Kasenčáková, vojenské kasárne sa spomínajú už v inventarizácii hradu z roku 1564 a ich podrobnejší opis sa nachádzal aj v inventarizácii z polovice 18. storočia.
„Vojenské kasárne začali postupne zanikať po skončení spišského zálohu v roku 1772, keď hrad prestal byť obývaný, pravdepodobne aj kasárne sa vtedy prestali využívať,“ informovala.
Práve sondážny prieskum v rokoch 2011 a 2012 poukázal na postupné zasypávanie a zánik kasární v niekoľkých časových obdobiach.
Bádanie prinieslo aj ďalšie zaujímavé objavy.
„Našlo sa mnoho nálezov, ako napríklad turecké fajky, hracie kocky z kostí, teda predmety, ktoré slúžili vojakom na krátenie času. Výskum bol veľmi rozsiahly, našli sa aj základne krbov,“ doplnil riaditeľ múzea Mikulík.
Palác Lubomirských otvoria v sezóne
Komplexnou rekonštrukciou za 1,8 milióna eur prechádzal v posledných dvoch rokoch aj palác Lubomirských z roku 1642.
Pre návštevníkov ho chcú otvoriť počas tohtoročnej letnej turistickej sezóny.
Hrad Ľubovňa nechal na prelome 13. a 14. storočia postaviť uhorský kráľ Ondrej III., prvá písomná zmienka o ňom pochádza z roku 1311.
Posledným vlastníkom hradu bola rodina Zamoyski, v jej rukách bol od roku 1882 do roku 1945.
V roku 1966 bolo na hrade zásluhou zberateľa a rezbára Andreja Čepiššáka zriadené múzeum.
