PREŠOV. Film Sviňa v kinách láme rekordy sledovanosti.
Len počas prvého februárového víkendu, po premiére, ho videlo vyše 98-tisíc divákov, čo je na slovenské kinematografické pomery rekord.
Odozvy sú rôzne, prevažujú však najmä pocity hnevu a zdesenia. Čo o filme prezradili jeho tvorcovia?
Písanie knihy pár mesiacov po vražde
Film Sviňa vznikol na základe rovnomennej knihy Arpáda Soltésza. Sám toto svoje druhé dielo (prvé bolo Mäso, pozn. autora) definuje ako knihu „o tom, v čom aktuálne žijeme. Kniha nie je úplne ani na smiech, ani na plač. Najčastejšie emócie, o ktorých čitatelia hovoria, je veľký hnev,“ prezradil samotný autor knihy a novinár Arpád Soltész.
K písaniu knihy si sadol v lete 2018, pár mesiacov po vražde investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Vtedy bol skeptikom.
„Bolo v čase, keď sme si v novinárskej branži boli všetci istí, že tú vraždu nikdy neobjasnia a nikoho za ňu nikdy nepotrestajú,“ spomína si Soltész.
Pravda o krajine, v ktorej žijeme
Ako novinár mal ruky zviazané faktami, ako spisovateľovi mu ruky rozviazala fikcia.
Sviňa. Filmové zrkadlo „chlieva“, v ktorom žijeme Čítajte „Hovoril som si, že ako novinár musím písať starostlivo overené fakty, novinár nemá čo mať pravdu, novinár má mať fakty. Ale uvedomil som si, že môžem napísať román, v ktorom nebude ani jeden jediný fakt, ale bude v ňom pravda. Pravda o krajine, v ktorej žijeme.“
Celé to tak postavil na fikcii.
„Keďže sme všetci zhruba tušili, čo sa stalo, tak som napísal román, ktorý neobsahuje fakty, ale je tam veľa fikcie, vymyslených vecí. Zároveň však ukazuje vcelku pravdivý obraz toho, čo sa stalo a ako k tomu mohlo dôjsť i prečo sa stalo. Často je dôležitejšie nie to, čo sa stalo, ale práve prečo,“ spomína Soltész.
Písanie sprevádzali naštvané pocity
Do písania autora hnala škála pocitov – hnev, frustrácia, zúfalstvo, znechutenie.
„Ale prevažne to boli asi hnev a znechutenie. Aj keď pri písaní veľmi nerozmýšľam, píšem tak intuitívne. No tie silné emócie, na ktoré sa sťažujú čitatelia, tak to sám som si musel robiť medzi kapitolami grc pauzy. Je to len prenesenie emócie, ktorú som prežíval, keď som písal,“ spomína Soltész.
Počas celého písania bol vraj veľmi naštvaný a samému sa mu dvíhal žalúdok. Po skončení prišlo smrteľné vyčerpanie.
Šibeničný termín – dva mesiace
Ideálny čas na písanie však vraj neexistuje. „Ja milujem spisovateľskú prácu, len keby človek nemusel ďatľovať do počítača. Deje sa to väčšinou v noci, lebo vtedy je najmenej rušivých momentov a na napísanie Svine bol veľmi krátky čas.“
Krátky čas v tomto prípade znamenali dva mesiace vrátane redigovania, korektúr a úprav.
„Z toho som bol prvý týždeň úplne zaseknutý, nevedel som sa rozbehnúť.
