PREŠOV. V Ústave na výkon väzby a ústave na výkon trestu odňatia slobody v Prešove, pod ktorú patria väznice v Prešove, Sabinove a otvorené prešovské
oddelenie, využilo svoje volebné právo 68 z celkovo 642 obvinených a odsúdených s právom voliť.
Volebná účasť tu tak dosiahla takmer 10,6 percenta. V porovnaní s parlamentnými
voľbami spred štyroch rokov, keď sa na voľbách v prešovskom ústave zúčastnilo 31 z celkovo 562 obvinených a odsúdených s právom voliť, čo predstavovalo necelých 5,52 percenta. Ide teda o takmer dvojnásobnú účasť.
V týchto parlamentných voľbách pritom oproti tým predchádzajúcim môžu voliť aj väzni vo výkone trestu odňatia slobody za obzvlášť závažný zločin či pozbavení spôsobilosti na právne úkony.
Prišli voliť len muži
Do prešovskej väznice na Ul. kpt. Nálepku prišli s prenosnou volebnou urnou členovia volebnej komisie okolo 8:00.
Aj keď je vo väznici aj 17 žien, k volebnej schránke prišli iba muži.
"Účasť bola obstojná. Celkovo odvolilo 13 väzňov. Pripravení boli perfektne, každý mal potvrdenie, komunikovali a nedopustili sa žiadnej chyby," uviedol pre
agentúru SITA člen okrskovej volebnej komisie Andrej Tudor.
Svoje volebné právo využil aj 26-ročný Dominik, ktorý si v prešovskej väznici odpykáva trest za falšovanie platobných kariet.
Ako po volebnom akte pre agentúru SITA uviedol, o voľby sa vždy zaujímal a ani pobyt vo väzení na tom nič nemení. Za múrmi väznice to preňho boli prvé voľby.
"Voliť chodím vždy, odkedy na to mám právo, pretože voliť chodiť
treba. Každý občan by mal voliť," uviedol.
Urobiť si prehľad o jednotlivých stranách nebol napriek obmedzeným možnostiam podľa neho problémom.
"Informácie som si zisťoval cez média, dennú tlač. Mali sme umožnené dostať sa k tomu, čo sme potrebovali, a tak sme mali dobrý prehľad," myslí si.
Zároveň ho mrzí, že právo voliť nevyužilo viac väzňov.
"Pýtal som sa ich, prečo nejdú voliť, ale nechcú, lebo neveria, že nejaká zmena bude. Diskusie medzi nami ale boli. Aby mi ale radili, to nie. Ja mám svoj názor. Myslím si, že si to žiada zmenu," dodal.
Volili aj v sabinovskej väznici
V sabinovskej väznici dnes odvolilo 51 väzňov a na otvorenom oddelení na prešovskom sídlisku Šváby štyria väzni s právom voliť.
Ako agentúru SITA informovala hovorkyňa Zboru väzenskej a justičnej stráže Monika Kacvinská, voľby vo väzniciach zabezpečuje príslušný ústav, ktorý má na starosti nielen informovanie väzňov o konaní volieb, ale aj zabezpečenie tlačív žiadostí o vydanie hlasovacieho preukazu od mesta alebo obce, v ktorej má väzeň trvalý pobyt.
V ústavoch nie je umožnené umiestňovať volebné plagáty, keďže nejde o
verejné priestranstvá.
Riaditeľ ústavu ale musí zabezpečiť, aby najneskôr 25 kalendárnych dní pred dňom volieb mali obvinení a odsúdení prístup k zoznamom zaregistrovaných
kandidátov.
Voľba je v samotný deň konania zabezpečená do prenosnej urny.
V predchádzajúcich voľbách volilo len čosi vyše 4 percent
Podľa aktuálnych údajov Zboru väzenskej a justičnej stráže sa k 28. februáru 2020 v slovenských ústavoch nachádzalo celkom 1 632 obvinených a 9 061 odsúdených, z ktorých právo voliť má 1 465 obvinených a 8 909 odsúdených, spolu teda 10
374 osôb.
Vo výkone väzby sa k tomuto dátumu nachádzalo 25 obvinených mladších ako 18 rokov a vo výkone trestu 26 odsúdených mladších ako 18 rokov, a 268 cudzincov, ktorí nemajú volebné právo.
V predchádzajúcich parlamentných voľbách v roku 2016 z celkového počtu 10 142 obvinených a odsúdených v 18 väzenských ústavoch malo právo voliť 8 522 väzňov.
Volebné právo vtedy napokon využilo 403 osôb vo výkone väzby alebo trestu odňatia slobody, čo predstavovalo celkovú účasť necelých 4,73 percenta.
V predchádzajúcich voľbách bol ale výkon trestu odňatia slobody za obzvlášť závažný zločin a pozbavenie spôsobilosti na právne úkony prekážkou práva
voliť, čo znižovalo celkový počet oprávnených voličov v porovnaní s počtom oprávnených voličov v nadchádzajúcich voľbách.
Oproti predchádzajúcim parlamentným voľbám sa nálezom Ústavného súdu z marca 2017 zúžili zákonné dôvody prekážky znemožňujúce výkon volebného práva z troch na jedinú prekážku. Tou je zákonom obmedzenie osobnej slobody z
dôvodov ochrany verejného zdravia, teda ochrana pred šírením infekčného ochorenia. Ostatné prekážky označil ÚS SR, že sú v rozpore s ústavou.
