Bola to nepochybne adrenalínová jazda. Jej sila a akcent však boli ako žeravé uhlie, ktoré ožarovalo každú politickú stranu.
Niekde hrejivo, inde spaľujúco.
V každom prípade, svitlo nové ráno. Len to červené zore už nie je také červené, všimli ste si?
Štvrtina všetkých hlasov patrí OĽaNO. Teda obyčajným ľuďom. A volili obyčajní ľudia. Náhoda?
Matovič, v očakávaní výsledkov, skonštatoval, že tentoraz „boli sudcami ľudia. A my si počkáme na rozsudok.“ Počkali si, dočkali sa, môžu postupne presťahovávať vládnucu stranu z ich poslaneckých lavíc. Darmo, o Matovičovi sa ešte budú generácie určiť ako o marketingovom pánovi.
Ten (skoro) neporaziteľný Smer-SD tu vládol koľko sa dalo. Viac to už nešlo, lebo veď vražda. Si myslí Robert Fico. Môže byť niečo cynickejšie, ako pripisovať svoj neúspech smrti dvoch ľudí, ktorá sú dôsledkom môjho pôsobenia? Asi ťažko.
Veď aj utekať pred novinármi (šak sú špinavými prostitútkami) bolo tak dôstojné ukončenie svojho pôsobenia, že lepšie to už dal asi len Danko počas predvolebnej diskusie. Keď sa postavil, dal dole slúchadlá a odišiel. Lebo „moderátor to chcel“.
Teraz odišiel Fico, lebo to chceli ľudia. Aj keď on si myslí iné.
