PREŠOV. V tomto roku bude do Siene slávy slovenského futbalu uvedený výnimočný prešovský kanonier Ladislav Pavlovič (1926 – 2013).
Bol chýrnym kanonierom Tatrana Prešov, strelcom európskeho rangu.
Ladislav Pavlovič
Dvakrát sa stal kráľom strelcov v prvej československej futbalovej lige – v ročníkoch 1960/61 a 1963/64.
V sezóne 1963/64 dal 21 gólov a vtedy bol piatym najlepším strelcom v Európe.
Ako prvý slovenský futbalista sa stal členom prestížneho Klubu ligových kanonierov Československa.
Počas svojej kariéry odohral Ladislav Pavlovič 347 prvoligových zápasov a strelil v nich 164 gólov – 150 za Tatran Prešov a 14 počas vojenčiny za ČH Bratislava.
Ani jedna lopta preňho nebola stratená, vedel kamarátov strhnúť pre víťazstvo, poctivo trénoval streľbu, bol vzorom klubovej vernosti.
V rokoch 1952 až 1960 štrnásťkrát reprezentoval Československo.
Dostal sa až do záverečných bojov majstrovstiev Európy vo futbale (vtedy Pohár národov) a v Paríži sa tešil zo zisku bronzovej medaily.
Zaslúžilý majster športu bol nositeľom Ceny fair play Slovenského olympijského výboru a futbalovej Ceny fair play MUDr. Ivana Chodáka. Stal sa najlepším prešovským športovcom dvadsiateho storočia.
Bola mu udelená Cena mesta Prešov a v roku 2013 bol uvedený do Siene slávy prešovského športu.
Prezývka: ruský cár.
Jozef Kuchár
Druhé miesto v tabuľke strelcov, ktorí dávali góly v prvej slovenskej a prvej československej futbalovej lige za tímy Prešova, patrí Jozefovi Kuchárovi (1919 – 1989) – dal ich 69 za ŠK Slávia a Sparta Dukla.
Ďalších dvadsať prvoligových gólov dal v dresoch OAP Bratislava a Jednoty Košice.
Právom sa zaradil medzi legendy prešovského futbalu. Bol skvelým hráčom, vynikal perfektnou technikou a streľbou.
Nezabudnuteľnými sa stali jeho voľné kopy ponad múr.
Už ako dorastenec obliekol dres prvého mužstva Slávie.
Perfektný technik padol do oka v roku 1941 i zväzovému trénerovi slovenskej reprezentácie Štefanovi Príbojovi.
Stal sa tak prvým reprezentantom priamo z prešovského dresu, keď v roku 1941 nastúpil v dueli Slovensko – Chorvátsko.
Svoju vrodenú hravosť pre futbal potvrdzoval po skončení druhej svetovej vojny i v drese Jednoty Košice a od roku 1950 v drese prvoligového Prešova.
Po skončení hráčskej činnosti bol v Tatrane trénerom.
V ankete čitateľov Prešovských novín pri príležitosti 85. výročia vzniku organizovaného futbalu v Prešove bol v jedenástke najlepších hráčov.
Prezývka: Ďoďo, Ďoďko.
Karol Petroš
Tretí v tejto tabuľke je Karol Petroš (1931 – 2013) – v službách Tatrana Prešov hral v rokoch 1954 až 1965, odohral v ňom 247 prvoligových zápasov a dal v nich 65 gólov.
Bol vynikajúci futbalista, mal vrodený cit na gólové situácie, vynikal aj v streľbe priamych kopov.
V sezóne 1962/63 dosiahol významnú métu – s 19 gólmi sa stal kráľom prvoligových strelcov.
Bol univerzálnym hráčom, dokázal hrať na viacerých postoch. Po skončení hráčskej činnosti pôsobil ako tréner, v ročníku 1972/73 sa ako asistent trénera Milana Moravca podieľal na druhom mieste Prešova v prvej československej lige.
Rodákovi z Vratimova sa Tatran stal srdcovou záležitosťou.
Bol v jedenástke najlepších prešovských futbalistov v ankete čitateľov Prešovských novín pri príležitosti 85. výročia vzniku organizovaného futbalu v Prešove.
V Starej Ľubovni, kde sa usadil, sa takisto venoval trénerskej práci.
Prezývka: Kajsi.
Jozef Bubenko
Štvrtý je Jozef Bubenko (1951) – v prvoligovom tíme Tatrana dal 55 gólov, dvanásť ďalších prvoligových gólov pridal v Dukle Banská Bystrica, v najvyššej súťaži odohral 293 zápasov.
Dlhé roky patril medzi hráčov základnej zostavy Tatrana.
Do A mužstva sa dostal z dorastu v roku 1970.
Mladí hráči spolu so skúsenými vytvorili v ďalších rokoch veľmi dobré mužstvo.
Bubenko sa stal jeho oporou, získal si priazeň fanúšikov, divákom mnohokrát pripravil nezabudnuteľné okamihy.
Miloval technickú hru, dával góly, mal obrovskú radosť z každého úspechu Tatrana.
V ročníku 1972/73 celý manšaft hral ako z veľkej knihy a v prvej lige získal druhé miesto.
Dvakrát reprezentoval v mužstve Československa do 23 rokov a raz v olympijskom tíme. Bol úspešným trénerom na Slovensku a v Grécku.
V Prešove bol asistentom trénera Štefana Nadzama, kus roboty urobil ako tréner v Bardejove a Interi Bratislava.
S Interom Bratislava získal dva tituly majstra Slovenska a jedno víťazstvo v Slovenskom pohári.
Trénoval aj slovenskú reprezentáciu do 21 rokov.
Patrí medzi najvýraznejšie postavy v histórii prešovského futbalu, v roku 2018 bol uvedený do Siene slávy prešovského športu.
Prezývka: Bubo.
Gejza Šimanský a Jozef Šálka
Piata priečka patrí dvom kanonierom – Gejzovi Šimanskému (1924 – 2007) a Jozefovi Šálkovi (1951), obaja dali v drese Prešova po 44 gólov.
Gejza Šimanský bol vynikajúci futbalista, v prvej slovenskej a prvej československej lige dal 106 gólov a je členom Klubu ligových kanonierov.
V Prešove hral najvyššie súťaže za ŠK Slávia a Tatran.
V rokoch po druhej svetovej vojne patril v Československu medzi najlepšie krídla, bol neobyčajne rýchly a technicky zdatný.
Rodák zo Sečoviec začal s futbalom v Prahe, kde študoval na gymnáziu, ktoré dokončil v Prešove. Svoj futbalový talent cibril v prešovskej Slávii – bol s ňou aj dorasteneckým majstrom Slovenska a zahral si i v prvej slovenskej lige (21 gólov).
V rokoch 1946 až 1951 študoval farmáciu v Bratislave a hral za mužstvá ŠK a Sokol NV – získal s nimi tri tituly majstra Československa.
Počas vojenčiny hral za Tankistu Praha.
Zo všetkých Prešovčanov zohral najviac zápasov v mužstve Československa – 15 a na svoje konto si pripísal 7 gólov.
Prezývka: špička, cverna.
Jozef Šálka, rodák z Detvy, do Prešova prišiel v roku 1976.
Počas svojho pôsobenia v Tatrane Prešov v rokoch 1976 až 1983 patril medzi jeho najlepších strelcov.
V prvej československej lige odohral päť sezón a 115 stretnutí, s Tatranom si v nej zaknihoval siedme, ôsme a dvakrát dvanáste miesto.
V roku 1981 sa tešil z víťazstva v Stredoeurópskom pohári. Po skončení hráčskej činnosti sa venoval aj trénerskej práci.
Rudolf Pavlovič
Šiesty je druhý člen legendárnej futbalovej súrodeneckej dvojice Rudolf Pavlovič (1928 – 2018).
V drese Prešova odohral 268 prvoligových stretnutí a dal v nich 31 gólov.
Jeho hráčska kariéra sa začala v rodnom Prešove v ŠK Slávia v roku 1943.
Mal podiel na postupe Prešova do prvej československej futbalovej ligy v roku 1949.
Prvú ligu hral od roku 1950 do roku 1967, dvadsaťdva rokov bol súputníkom brata Ladislava.
Bratia Pavlovičovci sa stali legendárnymi na československých futbalových štadiónoch.
Bol to veľký bojovník s herným kumštom, v najvyššej súťaži patril medzi najtechnickejších hráčov, bol tvorcom hry, vynikal gólovými prihrávkami.
V sezóne 1963/64 sa pričinil o tretie miesto Prešova v prvej lige.
V roku 1966 v odvetnom zápase predkola ligy Pohára víťazov pohárov dal v Mníchove Bayernu dva góly.
Tatran Prešov ho prehral 2:3, doma remizoval 1:1 a len tesne mu unikol postup s neskorším víťazom tejto súťaže.
Pôsobil aj ako tréner a rád hral v tíme internacionálov Tatrana Prešov.
V roku 2011 mu bola udelená futbalová Cena fair play MUDr. Ivana Chodáka.
Prezývka: coľoš.
