STARÁ ĽUBOVŇA. Patrí k skvostom Prešovského kraja. Hrad Ľubovňa sa každý rok stáva cieľom pre tisícky turistov.
Na atraktivite mu po novom pridá aj výrazná obnova, ktorou si prešiel.
S komplexnou obnovou Ľubovnianskeho hradu sa pritom začalo už takmer pred dvoma desiatkami rokov.
Teraz prišla do finále obnova najmladšieho z hradných palácov. Zriaďovateľ, ktorým je Prešovský samosprávny kraj, pomohol pri financovaní vynovenia sumou 1,9 milióna eur.
Majerský: Musíme zveľaďovať
S prácami na tejto časti hradu - barokovom Paláci Ľubomirských - sa začalo v roku 2017.
Ako informovala hovorkyňa Prešovského samosprávneho kraja Daša Jeleňová, palác bol odvodnený, zastrešený šindľovou strechou, zrenovovaná bola fasáda, okenné a dverové vstupy i kompletný interiér objektu.

Samotnej náročnej rekonštrukcii Paláca Ľubomirských predchádzali tri roky pamiatkových výskumov.
Celkové náklady boli vo výške viac ako 1 860 000 eur. Kraj ich poskytol v dvoch etapách.
„Je to pre nás mimoriadna udalosť, keďže sa podarilo zatraktívniť ďalší objekt v rámci hradobného areálu, ktorý je raritou kraja a určite aj Slovenska. Minuloročná návštevnosť múzea, jeho objektov prekročila hranicu 214-tisíc návštevníkov, čo je veľký záväzok. Na tomto mieste sa koncentruje kus histórie. Je na nás, aby sme toto dedičstvo zachovali a zveľaďovali nielen pre súčasné, ale aj budúce generácie,“ konštatoval počas slávnostnej kolaudácie barokového paláca predseda Prešovského samosprávneho kraja Milan Majerský.
Nové komnaty na výstavy, expozície budú úplne iné
Obnova hradu nikdy nie je záležitosťou jednoduchou. Napriek tomu tá námaha stojí za to.
„Palác dnes môžeme prezentovať ako rezidenčné sídlo významných šľachtických rodov, ktoré tu pôsobili, žili a obývali túto časť hradu. Našou snahou je predstaviť najvzácnejšie architektonické a výtvarné prvky jednotlivých období od roku 1642, kedy bol palác postavený až po rok 1944,“ prezradil Dalibor Mikulík, riaditeľ Ľubovnianskeho múzea.
Pre tieto artefakty tak dostali teraz dôstojné priestory.
„V paláci bolo komplexne zrekonštruovaných a zreštaurovaných 14 komnát, v ktorých vystavíme početné zbierkové predmety, ktoré sme doviezli z Poľska, Luxemburska či Španielska. Nebudú chýbať nálezy objavené počas samotnej rekonštrukcie. Ide napríklad o čiernu kuchyňu, historické toalety, vzácne nápisy či maľby v exteriéri a interiéri, ktoré mnohé neboli doteraz známe. Expozície budú úplne iné, než tie pred rekonštrukciou, “ motivuje k návšteve riaditeľ Mikulík.
Pre verejnosť od apríla budúceho roku
Slávnostnú kolaudáciu má vynovená časť hradu za sebou. Návštevníci sú však v tejto chvíli ešte len hudbou budúcnosti.
„Komnaty budú venované rodu Ľubomirských, osobitne kniežaťu Stanislavovi, ktorý toto impozantné sídlo dal v roku 1642 postaviť, ale aj ďalším majiteľom hradu – Raiszovcom a Zamoyským,“ konkretizovala Jeleňová.
Verejnosť by si mala tieto expozície smieť pozrieť však až od apríla budúceho roka.
Pre ďalšie generácie zanechali rúško aj borovičku
Kronika hradu už má zaznamenanú spomínanú kolaudáciu, ktorá sa zapíše do dejín tohto vznešeného objektu patriaceho k najnavštevovanejším v rámci Prešovského kraja.
A ako inak, potrebné bolo čosi zachovať aj pre budúce generácie.
Časová schránka preto v sebe uchová viacero artefaktov z dnešných čias – dobovú tlač, platidlo, fľašku spišskej borovičky, ale aj rúško. Práve ono má byť symbolom doby, v akej rekonštrukciu ukončili.
„Je to odkaz pre budúce generácie, aby videli, akú dobu práve žijeme. Verím, že história k nám, ako súčasným správcom hradu, bude zhovievavá a zapamätá si nás ako zručných staviteľov, citlivých k dobe a ľuďom, ktorí budú obdivovať toto vzácne rezidenčné sídlo v kontexte celého hradu Ľubovňa,“ zaželal si pri pečatení listiny predseda PSK Milan Majerský.