PREŠOVSKÝ KRAJ. Zakresliť nezmapované cesty a budovy vo vybraných obciach s rómskou populáciou do máp.
To bolo úlohou odborníkov, ktorí sa stretli na Úrade PSK. Dáta využijú pri jednom z komponentov Iniciatívy Catching-up regions, ktorý je zameraný na marginalizované rómske komunity. Uplatnenie môžu nájsť aj v komerčných mapách.
Šesť rómskych obcí z Prešovského kraja bude detailnejšie a presnejšie zakreslených v mapách. Dopomohli k tomu študenti Prešovskej univerzity (PU) v Prešove, ktorí sú členmi skupiny UNIPO Mappers, a odborníci z Oddelenia Inštitútu rozvoja PSK.
Doplnili, čo chýbalo
Na spoločnom workshope Roma Settlements Mapathon na PSK zaznačovali podľa satelitných snímok nezmapované územia. A to najmä budovy a cesty vo vybraných rómskych osadách, ktoré boli zaznamenané nesprávne alebo vôbec.
Aktivita sa uskutočnila za podpory Európskej komisie a technickej pomoci Svetovej banky.
„Zišli sme sa tu za účelom zmapovania územia, ktoré v našom kraji ešte nie je preskúmané. Vo vybraných obciach sa snažíme na základe leteckých snímkov zaznamenať budovy, ktoré nie sú zavedené v mapách. Ide o šesť pilotných obcí s rómskou populáciou – Ostrovany, Varhaňovce, Dlhé Stráže, Varadka, Krivany a Čičava,“ uviedol počas workshopu odborný asistent na Katedre geografie a aplikovanej geoinformatiky na PU v Prešove Miloslav Michalko.
Tzv. mapperi dokresľovali mapy rómskych osád v PSK, ktoré sú súčasťou 2. etapy Iniciatívy Catching-up regions, komponentu Zlepšenie sociálnej a ekonomickej integrácie sociálne znevýhodnených skupín. Ide o prvú fázu, teda mapping pomocou počítača, v druhej časti bude nasledovať terénne skúmanie prostredníctvom mobilných zariadení a dotazníkov.
Chcú zistiť i stav čiernych stavieb
Cieľom je zistiť, aká je v obci infraštruktúra, či majú ľudia prístup k vode, elektrine atď.
„Snažíme sa zabezpečiť tzv. dátovú podporu. To znamená zmapovať obce a priniesť čo najkvalitnejšie dáta, aby sme sa na základe nich vedeli do budúcna rozhodovať a plánovať projekty a ďalší rozvoj týchto obcí. Existujú totiž územia, ktoré nie sú správne zmapované alebo sú zmapované nedostatočne, a to aj v dôsledku pribúdajúcich nelegálnych čiernych stavieb. Mappingom vieme okrem iného vyhodnotiť, nakoľko sú stavby v danej obci legálne a ako rýchlo sa budujú,“ spresnil Marek Hudák z oddelenia Inštitút rozvoja PSK.
Priestorové údaje v mape a ďalšie demografické ukazovatele tak budú rozhodujúce pri určovaní potrieb jednotlivých obcí.
Napríklad, či v danej obci má potenciál investovať do škôl, na akú skupinu ľudí je potrebné sa sústrediť, prípadne či je tu nutné dobudovať infraštruktúru v strednom či väčšom rozsahu, alebo sa radšej zamerať na iné projekty.
Komunita ľudí, ktorá pracovala na mapovaní šiestich rómskych osád, svojou činnosťou prispela k tomu, aby si doplnené údaje mohli prevziať aj ďalší veľkí giganti, ako napríklad Google.
Tým sa skvalitní mapa Prešovského kraja, ktorú môže využívať Úradu PSK, ale aj široká verejnosť.
Rómovia v PSK žijú v 2580 chatrčiach
Úrad PSK využije dáta pri aktivitách Iniciatívy Catching-up regions, ktorá sa v jednom zo svojich komponentov zameriava práve na marginalizované rómske komunity (MRK).
Všetky prognózy nasvedčujú, že význam Rómov pre miestny hospodársky a sociálny rozvoj porastie. Je to zdroj pracovnej sily, ktorá predstavuje jeden z rozvojových potenciálov PSK a je nevyhnutné ho čím skôr zapojiť.
Podľa štatistických údajov tvoria Rómovia približne 15 percent z celkového počtu obyvateľov PSK.
Atlas rómskych komunít (ARK) z roku 2019 hovorí, že na území PSK žije približne 127-tisíc rómskych obyvateľov. Základným dokumentom, ktorý určuje priority v oblasti rozvoja PSK, je Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja PSK na roky 2014 – 2020.
V tomto dokumente sa kraj zaviazal vybudovať kapacity zamerané na riešenie problematiky rómskych komunít.
Ako sa ďalej píše v ARK z r. 2019, v PSK žijú Rómovia v 2580 chatrčiach.
Za najhoršiu situáciu Rómov považuje Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity tú časť rómskej populácie, ktorá žije v subštandardných podmienkach, t. j. v chatrčiach.
Primitívne, nelegálne a zdraviu nebezpečné chatrče pozostávajú maximálne z dvoch malých izieb bez kuchyne, kúpeľne a toalety, pričom úplne absentuje vyhovujúca elektroinštalácia a vodoinštalácia.
Najviac Rómov žije v okresoch Kežmarok, Sabinov a Vranov nad Topľou, pričom v prvých dvoch menovaných okresoch tvoria Rómovia (v rámci miest a obcí s prítomnosťou MRK) už viac ako 30 percent obyvateľstva.
