NIŽNÉ REPAŠE. Na obete komunistického režimu, ktoré museli pretrpieť vtedajšie praktiky, sa nezabúda ani po rokoch.
Príkladom je aj obec Nižné Repaše (okr. Levoča). Práve tam počas prvej augustovej nedele na miestnom chráme odhalili pamätnú tabuľu.
Je spomienkou na gréckokatolíckeho kňaza, ktorý tam počas svojej pastorácie pôsobil, Alexeja Miroššaya, ml.
Odhalenie počas odpustu s arcibiskupom
Nižné Repaše slávia každý rok svoju odpustovú slávnosť na chrámový sviatok Zosnutia sv. Anny, matky Panny Márie.
Tento rok obec navštívil aj vladyka Ján Babjak SJ, prešovský arcibiskup a metropolita Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku. Chlebom a soľou ho privítala starostka obce Marta Vrabľová.
Miestny kňaz Jozef Mačejovský po uvítaní predstavil život Alexeja Miroššaya, ktorý v Nižných Repašoch pôsobil od roku 1940. Ťažké časy likvidácie gréckokatolíckej cirkvi ho zastihli práve v tejto farnosti.
Od svojej viery však neodstúpil, vytrval a za to ťažko trpel pod dohľadom vtedajšieho režimu.
Bol trpiteľom za vernosť cirkvi, v Repašoch pôsobil v rokoch 1940 – 1950 a 1968 – 1969.
Miesto, na ktoré rád spomínal
Na slávnosti bola prítomná aj rodina Miroššayová a členovia Konfederácie politických väzňov Slovenska
Práve tá spolu so svojím predsedom Petrom Sandtnerom spolupracovala s miestnou farnosťou pri realizácii myšlienky.
Arcibiskup Ján Babjak pri požehnaní tabule spomínal na svoje osobné stretnutia s otcom Miroššayom (*1916 – + 2000).
Ten vraj veľmi rád spomínal na túto svoju prvú farnosť v Levočských vrchoch.
Často ho tu navštevoval aj dnes už blažený hieromučeník Pavol Peter Gojdič.
Ako Babjak tlmočil, spomienky boli príjemné aj napriek tomu, že otec Miroššay tu okúsil neľahký život bez elektriny, vodovodu, autobusového spojenia, no vo svornosti a láske k svojim veriacim.
„Všetko treba premodliť. V prvom rade je u kňazov služba pre ich veriacich. No tu musí byť prítomná láska, len vtedy to prinesie svoje ovocie,“ povzbudzoval vladyka Ján prítomných.
Vo vďačnej modlitbe s krásou krojov
Archijerejská svätá liturgia, ktorej hlavným slúžiteľom bol arcibiskup Ján, sa tak niesla v duchu dvoch mien – otca Alexeja a jeho vernosti a sv. Anny – matky Panny Márie a jej dôvery.
Počas slávnosti nechýbalo myrovanie a obchod okolo chrámu. Dôstojnosť a krásu chvíle podčiarkli aj tradičné ľudové kroje miestnych veriacich aj veriacich zo susedných Torysiek, ktorí prišli z domu spoločne v procesii.
Ako dar dostal arcibiskup darčekový kôš plný ovocia.
