Rapáč o mesiacoch bez príjmu, Košiciach, prestupe do Slovanu i ponuke z Nitry

Odchovanec Spišskej Novej Vsi sa už o mesiac predstaví v drese Slovanu na ľade košickej Steel Arény. Akú odozvu od fanúšikov oceliarov očakáva?

BRATISLAVA, SPIŠSKÁ NOVÁ VES. Patrí k nádejným reprezentantom.

V minulosti si zahral na dvoch juniorských svetových šampionátoch a v posledných dvoch sezónách pravidelne nastupuje za slovenskú hokejovú reprezentáciu na prípravných turnajoch.

Hokejista Branislav Rapáč v lete vymenil Košice za Slovan.

Prestup, ktorý sa medzi fanúšikmi oboch klubov len veľmi ťažko odpúšťa, neľutuje.

So Slovanom sa dohodol na zmluve na jeden rok.

„O prestupe rozhodla v prvom rade nejasná situácia v Košiciach. Nikto nevedel, čo bude ďalej. V prvom momente som sa pozeral smerom do zahraničia, neskôr som bol v kontakte s trénerom Stantienom. Spomedzi slovenských ponúk bola tá zo Slovana tou najvýhodnejšou. Čo sa týka zahraničia, do hry vstúpil koronavírus. Ja osobne som hráčom do tretej, štvrtej formácie, kde zahraničné kluby v tejto situácii radšej podpísali domácich hráčov, ktorí ich budú stáť menej peňazí,“ vraví na úvod Branislav Rapáč.

SkryťVypnúť reklamu

Prestup aj kvôli priateľke

Súvisiaci článok Na začiatku kariéry súperil s Forsbergom či Kovalevom, neskôr ju spojil najmä s Popradom Čítajte 

Okrem nejasnej situácie v Košiciach však pre prestup podľa 27-ročného ľavého krídelníka rozhodli i iné faktory.

„Slovan je klub s výborným zázemím, najvyššími ambíciami, avšak to najdôležitejšie bolo to, že moja priateľka žije v Bratislave. Tým pádom môžeme spolu tráviť viac času,“ dodáva ďalej Rapáč smerom k tomu, čo rozhodlo pre podpis zmluvy s belasými.

Hokejista, ktorý v minulosti pôsobil okrem Košíc a Slovanu aj v ďalších piatich extraligových kluboch, sa obzrel aj za rokom stráveným v metropole východu.

„Hodnotím ho pozitívne. Košice sú profesionálny klub, kde všetko fungovalo ako malo. Na čom sme sa dohodli, to platilo. Mali sme výborné mužstvo a myslím si, že v play-off by sme boli veľmi nepríjemným súperom pre každého. Nielen mňa, ale verím, že aj ostatných chalanov ešte dodnes mrzí, že nám nástup pandémie koronavírusu zmaril tú najkrajšiu časť sezóny – play- -off, na ktorú sme sa celý rok pripravovali. Taktiež sa musím poďakovať trénerovi Draisaitlovi, ktorý nás po taktickej stránke skvele pripravil. Moja hra je aj vďaka nemu na vyššej úrovni. Niektoré herné situácie vidím úplne inak ako v minulosti,” dodáva Rapáč na margo ročnej epizódy, ktorú strávil v Košiciach.

SkryťVypnúť reklamu

Krídelníka, ktorý má v drese belasých za sebou už niekoľko úvodných prípravných stretnutí, sme sa opýtali aj na to, ako by zhodnotil zmluvné podmienky, minulosezónne košické a súčasné bratislavské.

„Čo sa týka podmienok, tie sú približne na rovnakej úrovni.”

Súvisiaci článok Hokejista Richard Rapáč ohlásil v Kristových rokoch comeback Čítajte 

V Košiciach sa každému môže pozrieť do očí

Prvé tohtosezónne derby medzi Košicami a Slovanom je na programe v piatok 16. októbra v košickej Steel Aréne.

Za Slovan v stretnutí piateho kola Tipos ligy nastúpi hneď trojica hráčov, ktorá si v uplynulej sezóne na seba obliekala dres Slovanu.

Okrem Branislava Rapáča vymenili Košice za Slovan aj útočníci Dalibor Bortňák a Jakub Sukeľ. Prestupy medzi oboma rivalmi pritom nie sú ničím výnimočným.

Aj v uplynulej sezóne došlo k viacerým presunom medzi Košicami a Slovanom.

SkryťVypnúť reklamu

Prestupové hladiny azda najviac rozvíril transfer dvojice Petráš, Žitný. Obaja sa rozhodli pre odchod z Košíc do Slovanu v hodine dvanástej, približne dva týždne pred začiatkom súťaže.

Súvisiaci článok Košičania budú aj naďalej doma v Steel Aréne Čítajte 

Nedalo nám to a hokejistu, ktorý zažil svoju doposiaľ bodovo najvydarenejšiu sezónu v Nitre, sme sa opýtali aj na to, akú reakciu od košického publika očakáva, keď vykorčuľuje na ľad v Steel Aréne v drese s orlom na hrudi.

„Emócie patria k hokeju. Rešpektujem to, že som prestúpil k najväčšiemu rivalovi Košíc. Viem, že to u košických fanúšikov nebudem mať jednoduché, ale ja sa môžem v Košiciach každému pozrieť do očí. Odviedol som tam svoju prácu na sto percent, v každom zápase som zo seba vydal maximum a snažil som sa hrať poctivo. Hokej je pre mňa v prvom rade práca, živobytie, musím v prvom rade pozerať na seba, aj preto som zmenil pôsobisko.”

Súvisiaci článok Haščák preskočil platový strop. Jurinyi: Mám indície, kto mi podpálil auto Čítajte 

Prišiel o dve výplaty, nie prvýkrát

Nie je tajomstvom, že po ukončení sezóny v polovici marca ostalo viacero hokejistov vrátane Branislava Rapáča bez práce a bez príjmu.

Prakticky všetkým členom košického mužstva, až na niekoľko mladíkov, boli zmluvy ukončené.

„Klobúk dole pred Košicami, najmä za to, že sa rozhodli hráčom vyplatiť celý marec, hoci sezóna bola ukončená v jeho prvej polovici. Za to im patrí veľká vďaka. Nie všetky kluby sa takto, bohužiaľ, zachovali. Ja osobne som mal trošku smolu v tom, že som mal zmluvu nastavenú tak, aby mi plat gradoval po Novom roku. Bolo to kompromis medzi mnou a klubom. Bolo to z dôvodu, že od decembra zvyčajne začínajú na zápasoch vyššie návštevy a v play-off ich sleduje plný dom. Klub má tým pádom väčšie príjmy a môže si dovoliť zaplatiť viac,“ hovorí ďalej Rapáč, ktorý prezradil aj to, o koľko ho nástup pandémie koronavírusu pripravil.

„Neprišiel som o jednu aprílovú výplatu, ale aj z dôvodov, ktoré som spomenul, ma predčasné ukončenie sezóny pripravilo o dve výplaty. Mrzí ma to, ale čo sa s tým dá robiť? Nie je to prvýkrát, čo sa mi na Slovensku stalo, že som nedostal peniaze, na ktorých som bol s klubom dohodnutý. Stalo sa mi to či už v Piešťanoch, alebo Martine, ktorý skrachoval. V Martine som prišiel o tri celé výplaty. Stáva sa to, bohužiaľ, s pravidelnosťou.”

Bez príjmu je viac ako päť mesiacov

Hokejista, ktorý v juniorskom veku strávil tri sezóny v českom Třinci, prezradil v rozhovore aj to, ako dlho je bez výplaty.

„Bez výplaty a bez príjmu som od konca zmluvy v Košiciach, a teda od apríla až doteraz. Na prvú výplatu od podpisu novej zmluvy so Slovanom stále čakám. Zmluvu som podpísal od prvého augusta, výplata mi na účet nabehne v priebehu septembra.“

Situácia, ktorá vo svete nastala, dobehla všetkých. Mnoho ľudí prácu stratilo, iní prišli o časť príjmu. Záväzky však ostali.

Hoci sa banky ľuďom nachádzajúcim sa v kríze rozhodli vyhovieť a odložiť splátky za úvery či hypotéky, skôr či neskôr bude potrebné ich vyplatiť. Branislava Rapáča aj napriek tomu, že bol niekoľko mesiacov bez príjmu, kríza nepoznačila.

„Chvalabohu, ja som sa do takejto situácie, že by som nemal za čo vyplatiť hypotéku, nedostal. Osobne mám úver na byt v Spišskej Novej Vsi, ale musím povedať, že som bol schopný ho splácať, hoci som nemal príjem. Na slovenskú ligu mám nad-štandardné podmienky. Zároveň som sa snažil nejaké peniaze si ušetriť. Ak má človek nejaké ekonomické myslenie, vie, koľko môže každý mesiac minúť a ušetriť. Nemusel som si hľadať ani druhú prácu. Naopak, mnoho peňazí som minul na letnú prípravu a celkovo do hokeja, aby som bol čo najlepšie pripravený na sezónu.“

Mala by sa stanoviť minimálna výška rozpočtu a platu pre hráča

Kým pre hráčov Košíc či Slovana je o niečo jednoduchšie ušetriť si nejaké peniaze, je mnoho takých, ktorí pôsobia v menších kluboch, kde výplaty nie sú také veľké.

Taktiež je mnoho takých hráčov, ktorí si v medzisezónnom období musia hľadať druhú prácu napriek tomu, že profesionálnym športovcom sú celý rok, nie iba počas doby sezóny.

Aký pohľad má na to Branislav Rapáč?

„Je ešte niekoľko klubov, kde sú tie podmienky na dobrej úrovni. Ako však hovoríte, je veľa takých, kde hráči poberajú plat iba počas sezóny a peniaze sú im vyplácané v hrubom. Niekedy sa plat v kluboch z nižších poschodí tabuľky pohybuje okolo tisíc dvesto – tisíc štyristo eur v hrubom a na osem mesiacov. Ak si to rozdelíte na čistý príjem na niekoľko mesiacov, je problém z toho vyžiť. Bohužiaľ, je to v niektorých kluboch realita, že chalani idú po sezóne pracovať, alebo, lepšie povedané, idú na brigádu, pretože na tie tri – štyri mesiace ich nikto nezamestná.“

Problémom nie je podľa hokejistu bratislavského Slovana ani tak dĺžka kontraktu ako to, na koľko si ten-ktorý hokejista príde.

„Kontrakt na dobu sezóny, a teda na niekoľko mesiacov, je bežný i v zahraničí. Kluby dostanú k dispozícii nejaký rozpočet, ktorý je nastavený na osem – deväť mesiacov, a s tým je potrebné pracovať. Viac ako o dĺžke kontraktu by som sa bavil o peniazoch, ktoré ten-ktorý hráč dostane. Skôr by sa mala otvoriť otázka najnižšieho možného platu či rozpočtu klubu na sezónu. Mala by sa stanoviť nejaká hranica, pod ktorú by klub ani hráč ísť nemali. Na druhej strane však rozumiem i klubom a ich manažérom, že sa im štát obracia chrbtom a nie sú tu vytvorené podmienky pre sponzoring a majitelia z toho, že podporujú hokej, nemajú absolútne nič. Práve na linke štát – športové kluby vidím veľkú medzeru. Šport je finančne poddimenzovaným odvetvím. Je to aj o tom, že zákon o športe neprešiel v takej podobe, v akej bol navrhovaný, a tá hlavná časť o sponzoringu z neho vypadla.“

Hráči musia vytvoriť tlak na lepšie podmienky pre prácu

Okrem výšky výplat sme spolu s Branislavom Rapáčom načrtli aj tému nevyplatenia miezd či prémii, čo je, bohužiaľ, v slovenských podmienkach pravidlom.

Ako nám prezradil, sám sa s tým v minulosti stretol. Viacero prípadov hokejistov, ktorí si nárokovali od klubov svoje peniaze, skončilo až na súde.

Mala by v tomto smere hráčom výraznejšie pomáhať hráčska asociácia?

„Áno, hráčska asociácia by mala fungovať tak, ako v inom vyspelom svete. Hráči musia byť nejakým spôsobom chránení. Netvárme sa, že sa tu veci ako nevyplatenie peňazí alebo výpovede bez príčiny nedejú. Bohužiaľ, dejú sa a my hráči by sme sami mali vytvoriť tlak na to, aby sme pred týmto boli chránení a aby tie podmienky pre našu prácu boli lepšie. Jedným dychom však musím dodať, že slovenská liga sa v tomto smere za posledné roky posunula smerom k lepšiemu. Stále tam však vidím obrovské medzery, ktoré by bolo potrebné zlepšiť. Čo sa týka zmlúv samotných, sme určite menej chránení ako hráči v Čechách.“

Jedinou organizáciou, ktorá doposiaľ v slovenských podmienkach funguje a ktorá sa snaží bojovať za práva hráčov, je Slovenská asociácia hráčov ľadového hokeja (SIPHA).

Ako hodnotí jej aktivity hráč bratislavského Slovanu?

„Myslím si, že tá myšlienka je správna. Organizácie i hráči by mali spoločne bojovať za lepšie podmienky. Ako sa hovorí, v jednote je sila. Niečo také tu malo byť už dávno. Verím, že aj hráči samotní pochopia, že niečo také tu je potrebné. Taktiež verím, že do budúcna sa vytvorí aj nejaká spoločná asociácia s inými športovými odvetviami. Môžem prezradiť, že prvé rozhovory v tomto smere prebehli, ale zatiaľ sme iba na začiatku,“ dodáva ďalej tajuplne Rapáč.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

So Švarným a Sersenom bojuje za lepšie podmienky pre hráčov

Bol to práve on, kto sa spolu s Ivanom Švarným (HK Nitra) a Michalom Sersenom (HC Slovan Bratislava) stal zástupcom hráčov, ktorí so šéfom dnes už neexistujúceho Pro-Hokeja Richardom Lintnerom rokovali o hráčskych zmluvách a o tom, ako ich lepšie chrániť.

Trojica hráčov bojovala konkrétne za to, aby súčasťou vzoru hráčskych zmlúv mohli byť aj body o presne určenej výške odmien a dĺžke ich vyplácania počas zranení, výpovednej doby či počas obdobia preradenia hokejistu do nižšej súťaže

Kým Pro-Hokej medzičasom ukončil svoju činnosť, svetlo sveta uzrela nová organizácia pod názvom Asociácia profesionálnych hokejových klubov (APHK).

Tú vedie Aneta Büdi, ktorá bola napríklad aj členkou organizačného výboru majstrovstiev sveta, ktoré sa uplynulý rok uskutočnili v Košiciach a Bratislave.

Nás zaujímalo, či sa hráči v zastúpení trojice Rapáč, Švarný, Sersen chystajú rokovať aj s touto novovytvorenou organizáciou.

„Tým, že Rišo (Lintner, pozn. redakcie) odišiel, vznikol menší problém. Celé to skončilo v mŕtvom bode. Celé to rokovanie sa nevyvíjalo takým smerom, akým sme chceli. Trochu nás to demotivovalo. Aktuálne však znovu prebiehajú rozhovory s chalanmi, akou cestou sa vydať. Radi by sme oslovili aj novú asociáciu. Uvidíme teda, či sa niečo zmení, alebo nie.

„Niekde som si prečítal, že klopeme do otvorených dverí, avšak nakoniec niektoré z klubov podmienky, ktoré sme navrhli, prijali a nebolo to teda to klopanie do otvorených dverí.”

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie z východu

Komerčné články

  1. Inštruktorky sebaobrany: Najväčšia hrozba nie je cudzí muž v tme
  2. Ako pripraviť motorku na sezónu: Rady pre bezpečnú jazdu
  3. Dobrý nápad na podnikanie nestačí. Firmy prezradili, čo funguje
  4. Realitný fond IAD IRF dosiahol historicky najvyššie zhodnotenie
  5. Ako zvládnuť podnikanie, rodinu aj voľný čas bez kompromisov?
  6. Môže hudba pomôcť neurologickým pacientom lepšie chodiť?
  7. Veterné parky: vizuálny smog alebo nová estetika energetiky?
  8. Elektrické autá v zahraničí: poplatky za nabíjanie a diaľnice
  1. S nami máte prístup do všetkých záhrad
  2. Dobrý nápad na podnikanie nestačí. Firmy prezradili, čo funguje
  3. Ako pripraviť motorku na sezónu: Rady pre bezpečnú jazdu
  4. Ako zvládnuť podnikanie, rodinu aj voľný čas bez kompromisov?
  5. Realitný fond IAD IRF dosiahol historicky najvyššie zhodnotenie
  6. Emma Tekelyová a tvorenie na jarné dni a Veľkú noc
  7. Inštruktorky sebaobrany: Najväčšia hrozba nie je cudzí muž v tme
  8. Spoločnosti BILLA záleží na zdravých očiach detí
  1. Inštruktorky sebaobrany: Najväčšia hrozba nie je cudzí muž v tme 11 453
  2. AI o nej píše, že je symbolom odvahy. Kvôli jedinému protestu 8 952
  3. Dobrý nápad na podnikanie nestačí. Firmy prezradili, čo funguje 6 998
  4. Muži, nepodceňujte návštevu kardiológa. Srdce máte len jedno 6 497
  5. Elektrické autá v zahraničí: poplatky za nabíjanie a diaľnice 6 342
  6. Slovenskí milionári minulý rok bohatli rekordným tempom 5 778
  7. Nevšedný ostrov. Ischia priťahuje pozornosť čoraz viac turistov 5 118
  8. Realitný fond IAD IRF dosiahol historicky najvyššie zhodnotenie 4 266
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy z východného Slovenska - aktuálne spravodajstvo | SME

Základnou hodnotou každej firmy, obzvlášť tej z maloobchodu, sú zamestnanci. Pre Lidl však nejde iba o prázdne klišé, ale dlhodobé poznanie a záväzok súčasne.


Pomôžu predísť chorobám, no lieky nenahradia.


Presnú príčinu požiaru hasiči vyšetrujú.


SITA

Jubilejný ročník Žampa Cap-u prináša viaceré novinky.


Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu