SP. NOVÁ VES. S návratom na rodnú hrudu koketoval už počas uplynulej sezóny, napokon ho to ešte zavialo do zahraničia.
Hokejový útočník Martin Saluga sa po dlhých rokoch strávených pôsobením v zahraničí vrátil do Spišskej Novej Vsi.
Návrat podčiarknutý najvyššími cieľmi
Ostrieľaný Spišiak, ktorý okrem Česka pôsobil i v Rumunsku, Maďarsku a Nemecku, by mal Spišskej Novej Vsi v aktuálnej sezóne pomôcť v boji o postup do najvyššej súťaže.
„Už uplynulú sezónu to vyzeralo tak, že zostanem doma, avšak napokon mi na začiatku októbra prišla ponuka z Nemecka. Po dohode s rodinou sme sa rozhodli, že ešte rok potiahnem v zahraničí. Musím však povedať, že bolo veľmi ťažké odísť od rodiny a opustiť mužstvo. Po dlhých rokoch v zahraničí som sa totižto doma cítil skvele, navyše v mužstve sa už v uplynulej sezóne vytvorila skvelá partia chalanov,“ vraví na úvod hráč, ktorý túto nedeľu oslávil 38 rokov.
„Čo sa týka aktuálnej sezóny a mojich osobných cieľov, tie sa stotožňujú s tými klubovými. Urobím maximum pre mužstvo a zároveň preto, aby sa Spišská Nová Ves vrátila do najvyššej súťaže,“ pokračuje ďalej ľavý krídelník, ktorý si v extralige okrem materského klubu zahral i v Poprade.
Ako nám v rozhovore prezradil, okrem hokejových povinností má na Spiši i tie nehokejové.
„Nastávajúci švagor si otvoril firmu a ja sa mu v jeho začiatkoch snažím pomôcť. Verím, že so mnou bude spokojný a časom ma aj zamestná (úsmev). Čo sa týka náplne práce tejto firmy, tá sprostredkováva technickú a emisnú kontrolu, originalitu a úradne preklady pre automobily.“
V momentálnej situácii, keď dostala Slovenská hokejová liga od úradov stopku, má Saluga na prácu i viac času, čo aj sám priznáva.
„Dodávam však, že hokej je u mňa i naďalej na prvom mieste. Aby som to upresnil, hokeju sa venujem na sto percent a v práci iba vypomáham. Verím, že sa súťaž čoskoro obnoví a budeme sa môcť vrátiť na štadióny nielen my hráči, ale i fanúšikovia. Zároveň však musím uznať, že zdravie nás všetkých je na prvom mieste, uvidíme teda, ako sa to všetko časom vyvinie.“
V hokejovom životopise Martina Salugu bezpochyby zaujmú štácie, ktoré strávil v Rumunsku.
Pre našinca nehokejová krajina, ktorá na reprezentačnej úrovni aktuálne účinkuje v rámci MS 1A-divízie, odkiaľ je možné postúpiť priamo medzi elitu, podľa slov skúseného Spišiaka napreduje.
„Treba povedať, že hokej nie je v Rumunsku športom číslo jeden, no veľmi sa ho snažia pozdvihnúť na vyššiu úroveň. Postavili niekoľko nových hál, začali viac pracovať s mládežou a niektoré rumunské kluby ponúkajú hráčom ozaj špičkové podmienky.“
Pokrok po vstupe do EÚ bol badateľný
Prvým klubom Salugu v Rumunsku bola Csíkszereda. Do mesta, ktoré je strediskom maďarskej menšiny v Sedmohradsku, prišiel tesne potom, ako Rumunsko vstúpilo do Európskej únie. Bolo to tak pred koncom sezóny 2007/2008.
„Musím povedať, že som nevedel, do čoho idem a mal som trochu strach. Od prvého dňa môjho príchodu sa však všetci ľudia točiaci sa okolo klubu snažili, aby som sa cítil dobre, aby nám nič nechýbalo. Žilo sa podobne ako na Slovensku.
V krajine neboli veľké nákupné strediská, štadióny a celkovo infraštruktúra nebola taká ako teraz,” porovnáva Saluga svoje prvé a doposiaľ posledné pôsobenie v Rumunsku, ktoré strávil v sezóne 2017/2018 v Brašove.
„Od doby ich vstupu do Európskej únie sa do infraštruktúry investovalo veľa peňazí. Ako som už spomenul, nastal stavebný boom, okrem iného sa v Rumunsku vystavali i nové diaľnice či sídliská. Vo všetkom sa posunuli dopredu.“
Súťaž plná zahraničných hráčov
A ako si Saluga pochvaľoval samotnú maďarsko-rumun-skú súťaž? Aký štýl hokeja v nej mužstvá preferovali?
„V mojich začiatkoch v rámci tejto súťaže v nej účinkovalo množstvo českých i slovenských hokejistov. Bola to podľa mňa súťaž, kde sa preferoval technický štýl hokeja. Časom do tejto súťaže začalo prichádzať množstvo hráčov spoza veľkej mláky, štýl hry i liga samotná sa začala meniť.“
Rumunské mužstvá účinkujúce v nadnárodnej Erste lige majú i dnes na svojich súpiskách množstvo zahraničných hráčov. Zaujímavosťou je, že všetky tri mužstvá, ktoré účinkujú v maďarsko-rumunskej súťaži, vedú kanadskí tréneri.
Kanadský štýl predstavuje tvrdosť, bojovnosť, súboje a veľakrát i tvrdé zákroky a bitky. Postrehol niečo podobné v Erste lige i skúsený Spišiak?
„Hráči spoza mora majú tento štýl v krvi. Samozrejme, zažil som niekoľko bitiek i zákrokov, ktoré hraničili s faulom či prípadným zranením. To všetko však patrí k hokeju.“
V rozhovore sme sa okrem iného pristavili aj pri podmienkach, ktoré na našincov a hokejistov z iných krajín v Rumunsku čakajú.
„Každá dohoda je iná, špecifická, záleží od klubu, čo ponúkne a zároveň i od hráča, na aké podmienky pristane. Byt a strava boli v Rumunsku samozrejmosťou.
Kanadskí, resp. zámorskí hráči mali k dispozícii i služobné autá,“ dodáva ďalej Saluga, ktorý sipočas pôsobenia v Rumunsku, ale i v Maďarsku, kde pôsobil v Miškovci, ktorý aktuálne hrá najvyššiu slovenskú súťaž, zahral i s viacerými známymi menami.
„Spomedzi Slovákov to boli Vladimír Dubek a Dušan Sijka v Maďarsku a Patrik Polc, Richard Filip, Peter Klouda, Jaroslav Obšut, Miroslav Štefanka, Ľubomír Hurtaj v Rumunsku. Spomedzi ďalších spomeniem i Mareka Urama či Miroslava Škoviru. Tých hráčov, ktorých by som za celú kariéru spomenul, by bolo viacero.“
Štyrikrát najproduktívnejší hráč
Úspešnosť pôsobenia Salugu v Erste lige, ktorá predtým niesla názov MOL Liga, umocňuje fakt, že v nej strávil rovných 11 sezón, počas ktorých patril k najproduktívnejším hráčom súťaže.
„Dovedna štyrikrát som sa stal najproduktívnejším hráčom svojho mužstva, dvakrát v Brašove a dvakrát v Miškovci. V štyroch prípadoch som získal i zlatú prilbu za víťazstvo v produktivite v rámci klubu. Viac ma však zaujímali tímové úspechy,“ prezrádza ďalej Saluga, ktorého sme sa opýtali i na to, či sa jeho produktivita odzrkadlila i na výplatnej páske.
„Platy sa nezverejňovali. Ja som však bol spokojný. Zo začiatku to bolo tak, že legionári brali viac peňazí ako domáci, neskôr sa to vyrovnalo.“
Brašov mu učaroval
Ako sme už spomenuli, svoju poslednú rumunskú kapitolu, ktorou bolo pôsobenie v Brašove, uzavrel Saluga po sezóne 17/18.
Práve o meste, v blízkosti ktorého sa nachádza bájny Drakulov hrad, sa hovorí, že patrí medzi jedno z najkrajších v Rumunsku. Je to naozaj tak?
„Áno, môžem povedať, že je to jedno z najkrajších miest, ktoré som kedy navštívil. Má krásne historické centrum, moderné predmestie obklopené prírodou a lesmi. S rodinou som sa tam cítil naozaj dobre.“
„Čo sa týka samotného hradu, ten sme si pozrieť boli, na návštevu vidieka mi veľa času neostávalo. Mnoho času sme spolu s mužstvom okrem iného strávili v autobuse či v hoteli.“
Skúseného borca sme sa opýtali aj na to, aké špeciality v Rumunsku ochutnal, prípadne, v čom sa líši slovenská a rumunská kuchyňa.
„Rumunská kuchyňa nie je nijako špeciálna, akurát nemajú veľmi v obľube polievky. Nejakú špeciálnu kombináciu jedál som nejedol,“ dodal na záver.
