PREŠOV. Počasie na mobile hlási v Prešove 9 °C, po dňoch dažďa svieti slnko.
Do platnosti v rámci núdzového stavu vstúpili sprísnené epidemiologické opatrenia.
V meste na Hlavnej je poznateľne menej ľudí. Kto však nemusel, ten ešte nezatváral. S novými pravidlami sa popasovali aj prešovské prevádzky, každá vlastným spôsobom.
Dnu nemožno, verí ešte v teplejšie babie leto
Jakub Derner je majiteľom kaviarne, ktorú otvoril minulého roku a už má za sebou aj „krst ohňom“ v podobe prvej vlny pandémie.
„Teraz držíme terasu a ideme aj do nápojov so sebou, ale to je možno takých päť percent našich tržieb, čo znamená, že sa to vôbec nevypláca. Ale chceme, aby ľudia videli, že sme otvorení. Ak to bude dlhodobejšie, uvidíme, čo ďalej,“ hovorí na margo aktuálnej situácie Jakub.
Tento čas najbližších dní vníma ako takú symbolickú skúšobnú dobu. Optimisticky verí v babie leto.
„Ak by vyšlo pár dní, bolo by to super. Aj keď niet študentov a veľa ľudí je doma a obmedzenia nám nenaplnia podnik, nevzdávame to,“ konštatuje majiteľ.
Podnik má v interiéri po dodržaní doterajších nariadení len polovičnú kapacitu, dobiehala to terasa, ktorá ostáva.
Po prvej vlne sa poučil a pri dvoch čašníkoch na trvalý pracovný pomer prijímal už ďalej len študentov na dohody.
„Aby som ich potom nemusel vyhadzovať, tiež nie sú natoľko odkázaní ako živitelia rodiny, a teda aj ja mám na sebe menšie bremeno.“
Prvé narodeniny neoslávili, o druhých nepochybujú
Tento čas pokladá aj za mierne zvoľnenie po sezóne, kedy si môžu dievčatá oddýchnuť a dobehnú sa veci, ktoré za plnej prevádzky neboli možné.
Najväčším problémom je cena nájmu, ale majiteľ to nevzdáva.
„Je to o hubu, ak človek nemá nejaký finančný vankúšik. Nemám rodinu, nie som odkázaný živiť ju, tak je to iné, obdivujem tých, ktorí to musia zvládnuť v danej situácii.“ Prvé narodeniny sa osláviť nepodarilo. Chystá sa teda na dvojitú oslavu. „Teraz, keď sme mali oslavovať prvé výročie, nás zatvorili. Takže na budúci rok budeme oslavovať naraz aj prvé, aj druhé narodeniny,“ dodáva s optimizmom majiteľ kaviarne.
Opäť sadajú do auta a sú na telefóne
Reštaurácia v centre mesta, ktorá je profilovaná v ľudovom duchu a s tradičnými jedlami, sa znova intenzívne vrhla do donášky. To si už odskúšali aj počas prvej vlny.
„Rozdali sme tiež letáky, teraz sme sa nahodili aj do centrálneho systému reštaurácií,“ opísal jeden z majiteľov Vladimír Vnenk. K dispozícii majú dve rozvážacie autá, ktoré sú v čase obedov využité na maximum.
„Rozvážame len v rámci Prešova, donáška je bezplatná, cenu denného menu sme zachovali,“ vysvetľuje Vnenk.
Donášku už ponúkajú nielen z denného menu, ale aj z jedálneho lístka. Počet v rámci ponuky denného menu zachovali v počte 6 – 7 jedál.
„Skúšame, bojujeme ďalej,“ hovorí spolumajiteľ odhodlane. Dôkazom toho je aj fakt, že aktuálne nerobili žiadne zmeny v rámci personálnych kapacít.
Popri jedle so sebou sú tak teraz čašníčky aj symbolickými operátorkami v „reštauračnom call centre“.
Nevedia, akú výzdobu chystať
Luxusná kaviareň na Trojici, ktorá má v Prešove dlhoročnú tradíciu a nesie sa v duchu poctivo praženej kávy, mala v čase našej návštevy za sebou symbolickú rozlúčku s personálom aj návštevníkmi.
Anna Rybovičová, spolumajiteľka, je v čase našej návštevy v kaviarni sama.
„Máme priestor, ktorý nemôžeme používať a to, že ľudia môžu vypiť v exteriéri kávu, to nám nič nerieši. Nevyrobí nám to ani na prevádzkové náklady. Budeme sledovať týždeň-dva, ako to bude prebiehať, a potom uvidíme. Zatvoríme, alebo budeme venovať čas záslužnejšej činnosti. Dávame tomu nejaký čas, ako sa ľudia adaptujú, ako budú stúpať čísla, ako sa začnú správať. Od toho sa to bude odvíjať,“ vysvetľuje Rybovičová.
Posledný deň vraj bolo vidieť, že ľudia sa prišli rozlúčiť na nejaký čas.
„Stolíky sa stále menili, zákazníci boli stále, prišli ľudia a už si nemali kde sadnúť.“
Dôvodom sú aj menšie kapacity, desať stolíkov nemôžu použiť, ostáva im šesť. Aj vonku z dvadsiatich len necelú polovicu. Ostávajú aj pri možnosti kávy so sebou.
„Prvú vlnu sa prežilo, s vyplazeným jazykom sme to v lete dobehli tak, aby sme mohli fungovať, a teraz čakáme, čo bude. Zamestnanci išli na úrad práce a uvidíme.“
Či to môže byť likvidačné, to nevylučuje. Ale nerezignuje.
„Je to vyslovene na nás. Ale myslím si, že táto vlna je iná. Prvá bola v duchu – podporme sa navzájom, ale po lete aj bežný človek je vycicaný z peňazí.“
Spolumajiteľka však nestráca nádej a humor ju neopúšťa.
„Práve sme sa včera bavili, či budeme chystať v podniku výzdobu vianočnú alebo už veľkonočnú,“ dodala s úsmevom, lebo len ten môže vraj v tejto dobe pomôcť vydržať.
Do kníhkupectva na knihy, na terasu na kávu
Prevádzka kníhkupectva, ktoré je spojené s kaviarňou, má na Hlavnej ulici už svoje štvorročné pôsobenie. Koncept sa nesie v rodinnom duchu, Lenka Babinová, majiteľka, obetovala káve a knihe celý svoj život.
„Aj včera večer som sem, po zverejnení presnejších opatrení, prišla pripraviť prevádzku podľa pokynov. Urobili sme pri vchode symbolický vstupný pultík,“ ukazuje Lenka s tým, že ponuku zachovali.
Vzhľadom na to, že sú v rovnakých priestoroch s kníhkupectvom, to symbolicky oddelili s tým, že pri metráži 120 metrov štvorcových môže byť v kníhkupectve maximálne osem ľudí. A ďalších uvítajú na terase.
Tá ostáva s obsluhou, chcú ju ponechať aj v prípade horšieho počasia. Už teraz majú k dispozícii deky.
Uvažujú aj nad väčším zakrytím, v prípade snehu.
„Plánujeme dávať aj ohrievače a využiť ju, kým sa bude dať. Radi by sme aj cez zimu, ak sa ľudia zababušia, tak snáď tú rýchlu kávu si prídu vypiť,“ myslí Babinová dopredu.
Cestou nových nápadov
Čierne scenáre si momentálne nepripúšťa, nad zimou rozmýšľa s víziou.
„Je to ťažké, ale chceme dať tomu šancu. Uvidíme podľa čísel, ak by to bolo zlé, tak zavrieme, ale my sme taká rodinná kaviareň, sme stabilní, tak veríme, že vydržíme. Robíme to srdcom,“ vyznáva sa majiteľka, čo potvrdzuje aj rodinná atmosféra, ktorá tam vládne.
Využívajú aj virtuálne možnosti. „Máme aj eshop, ktorý sme spúšťali v apríli, predtým sme ho nemali. Potom bol chvíľu pasívny a teraz v novembri ho zas chceme rozbehnúť pred Vianocami. Od ďalšieho týždňa plánujeme aj špeciálnu ponuku na jeden týždeň. To znamená špeciálna čokoláda, varené vínko, niečo na tú zimu, iné z tej bežnej ponuky ako máme,“ prezrádza z najbližších plánov.
Nápadom je aj urobiť priestor na vianočné stretnutia. „Možno budú mini vianočné trhy tu u nás. Rozmýšľali sme, že pustíme koledy a kto chce, dá si na terase niečo dobré. Nebude to na dlho, ale aj veď aj na trhoch sa stojí, vymrzneme, a napriek tomu tam ideme. Snažíme sa zotrvať, neupadáme na duchu. Čo iné nám ostáva?“ dodáva s úsmevom mladá energická žena.
Terasu už zakryli
Keďže vnútorné priestory nie je možné využiť, zamerali sa na exteriér. Reštaurácia na rohu Jarkovej a Floriánovej ulice svoju letnú terasu premenila na priestor schovaný pod stanmi.
Pri dodržaní všetkých nariadení si tak návštevníci môžu dať pivo či niečo teplé aj pri posedení pod dekami a pri ohrievačoch.
Tam, kde je už zatvorené
Ďalšie prevádzky to riešili rôznymi spôsobmi. Vedľajšia, ktorá terasu mala, zas ostáva pri predaji cez okienko.
Cukráreň v centre zas otvorené má, aj nemá. Využili formu zabalenia si koláčov so sebou.
„Sme otvorení a môžu k nám ľudia prísť, ale len zbalíme a vychutnajú si ich už doma,“ vysvetlila majiteľka Miroslava Hatlovičová. Ostávajú tiež i v ponuke objednávok, tam sú zákazníkom plne k dispozícii.
Okrem gastroprevádzok stopli zhromažďovanie aj v cirkvi a kultúre. Kostoly sú zatvorené pre konanie omší, k dispozícii sú len individuálne na súkromnú modlitbu.
Brány zatvorili znova divadlá.
„Zamykáme. Znova. Neplánovane dokonca skôr, než musíme. Prísne nastavené pravidlá týkajúce sa účinkujúcich nám nedovolili odohrať ani posledné dve predstavenia. Lenže zdravie je prvoradé. Tak sme zhasli. Nie sme nadšení, ale chápeme situáciu a rozumieme zdôvodneniam. Za ten krátky čas akého takého polonormálu, ktorý od septembra zavládol, sa nám podarilo uviesť do života dve nové inscenácie, ponúknuť hosťa, pripraviť na uvedenie svetový muzikál. Kým si ho ale vychutnáte, chvíľu to potrvá. Nejasnú chvíľu. Týždne? Mesiace? Nevieme. Ale vieme, kam teraz potrebujeme sústrediť sily.
Je to na nás, priatelia, na nás všetkých. Nejde to inak ako spolu. Len spoločne sa nám podarí skrotiť pandémiu. A kým sa tak stane, nezabudnite na nás. Dúfame vo vašu podporu rovnako silne, ako dúfame v podporu kompetentných orgánov. Stále sme tu. Pre vás, pripravení robiť to, čo robíme už takmer 80 rokov. A budeme aj ďalej. Ako len budeme vedieť. Vidíme sa online,“ lúčia sa symbolicky s divákmi v hľadisku v Divadle Jonáša Záborského.
