MICHALOVCE. Bože, moje nohy. Bože, chcem si sadnúť. Bolo by blbé, ak by som si sadla na zem? Veď predo mnou sú nejakí mladí iba a za mnou deto. Sakra, keby som tu nebola pracovne, už sedím na zemi…
Prvé myšlienkové pochody, ktoré mi prebleskli hlavou, keď som konečne našla odberné miesto v Michalovciach, kde nestáli v rade viac ako päťdesiat ľudí. Nemala som čas. Celkovo v ten deň bolo jediné čo mi prialo Oskar. Hladná, smädná, ubolená som sa postavila do šoru na testovanie pred jednu zo základných škôl. Vybrala som mobil, poslednýkrát si vo vetre upravila vlasy ( hlúpy, hlúpy vietor) a poď ho fotiť.
