„Súkeník. Ľubarskij. Sám volil túto situáciu a dáva gól!“ Takýmito slovami bol v priamom prenose okomentovaný jeden z najdôležitejších gólovRuslana ĽUBARSKÉHO (47) v kariére. Momentálne jeden z mála, ktorý nájdete na YouTube. Odohral sa pred očami tisícov divákov, keď vo Vranove nad Topľou otváral skóre finále Slovenského pohára. Jeho Chemlon Humenné to naštartovalo k víťazstvu 2:1 nad slávnou Trnavou. Aj po dlhých rokoch má Ľubarskij na tento prekvapivý triumf príjemné spomienky. Podčiarkol nezabudnuteľný humenský kolektív.
Tam jeho kariéra len začala. Pochodil svet, zahral si aj mimo európskeho svetadiela, konkrétne v Izraeli. Juventusu Turín, ktorý mal v zostave hviezdy ako Zinedine Zidane, Antonio Conte, Alessandro Del Piero či Angelo Peruzzi, strelil v Lige majstrov gól ako prvý hráč slovenských klubov v ére samostatnosti. Dnes sa môže pýšiť aj zaradením do ukrajinskej streleckej smotánky, Klubu Oleha Blochina, kde sa nachádza 37 futbalistov, čo v kariére nastrieľali viac ako stovku gólov. Ľubarskij ich má 107.
MY Noviny nazreli do jeho života a kariéry, keď si Ľubarskij v exkluzívnom rozhovore zaspomínal na najslávnejšie momenty, úspechy, víťazstvá i porážky, pikošky či angažmány.
AJ TOTO SA DOZVIETE
- Prečo, hoci je Ukrajinec, prišiel v mladom veku na Slovensko a ostal tu žiť
- Proti akým slávnym hráčom si zahral v Lige majstrov
- Čo chýbalo Košiciam, aby v Lige majstrov urobili lepší výsledok
- Prečo si nevymieňal dresy
- Čoho sa bál, keď prestúpil do Izraela
- Ako trénovali a odpadávali vo vysokých izraelských horúčkach a vlhkosti
- O ponuke reprezentovať Slovensko od trénera Adamca
- V ktorom klube sa stretol s najlepšou partiou
- Či uvažoval o živote na Ukrajine po skončení aktívnej činnosti
- O jeho súčasnom živote a futbalovej činnosti, ktorej sa nikdy nevzdal
Pozerali ste rozhodujúci zápas kvalifikácie o EURO? Páčil sa vám?
Pozeral som celý zápas, po posledných výkonoch naši reprezentanti predviedli kvalitné a zodpovedné vystúpenie, bolo vidno odhodlanie, páčilo sa mi to. Klobúk dole pred nimi. Bolo z nich cítiť kolektívny výkon.
Po krátkom úvode poďme k vašej kariére. Ako sa zrodilo to, že ste prišli z Ukrajiny v mladom veku na Slovensko?
V osemnástich rokoch som na Ukrajine šiel na vojnu, kde som hrával vo vojenskom klube CSKA Kyjev. Po skončení vojny som prišiel do Humenného. Postúpili do najvyššej súťaže, čiže hľadali posily a všimli si ma. Dali mi ponuku ako dvadsaťročný som prišiel najskôr na skúšku, potom si ma tu rovno nechali.
Bola naša liga kvalitnejšia ako tá, v ktorej ste mohli hrať na Ukrajine?
CSKA hralo druhú ligu. Tu som prišiel, aby som mohol hrať na vyššej úrovni, v najvyššej súťaži. Zobral som ponuku, odohral som prípravné stretnutia a nechali si ma. Takto som odštartoval svoju profesionálnu kariéru.
V Humennom ste hrali za čias ich rozkvetu, klub bol úspešný. Popíšte nám, ako si spomínate na svoje účinkovanie tam.
Prišiel som k nim počas zimy, keď už boli rozbehnutí. Našťastie mi to vyšlo, odohral som tu zhruba tri a pol roka. Pravda, prvý-druhý rok bol ťažší, keďže Chemlon bol nováčik, ale potom sa poskladalo kvalitné mužstvo aj so skúsenejšími hráčmi. Mali sme veľmi dobrú partiu, silný mančaft. Vyformovali sme sa tak, že sme pravidelne hrali o stred tabuľky. K tomu sme potom pridali víťazstvo v Slovenskom Pohári. Tam som bol najlepším strelcom.
Vrcholom vašej kariéry bola asi Liga majstrov. Aké to bolo hrať proti hviezdam ako Zidane, Conte či Solskjaer?
