Tretie najväčšie mesto sa zbaví vo svojom centre dlhých kolón

Práce na prešovskom západnom obchvate teraz pokračujú podľa harmonogramu.

Stavba západného obchvatu Prešova.Stavba západného obchvatu Prešova. (Zdroj: Ilustr.foto: TASR)

Nielen vnútromestská doprava či doprava zo susedných samospráv alebo i širšieho regiónu je problémom Prešova. Tretie najväčšie krajské mesto roky trpí tým, že nemá žiadne obchvaty, ktoré by ho odbremenili napríklad od medzinárodnej tranzitnej dopravy. Kamióny zo všetkých strán tak chtiac-nechtiac plnia aj cesty priamo v centre. Inej obchádzky totiž niet.

Táto každodenná realita by sa však už o niekoľko mesiacov mala stať minulosťou. Pri Prešove doslova pred očami rastie nový západný obchvat.

Vydýchne si mesto, vydýchnu si vodiči

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Stavba diaľnice, ktorá by spojila dve najväčšie mestá na západe i východe, stále nie je vo finále. Ďalším krokom je vybudovanie západného obchvatu mesta Prešov, ktorý by mal byť významným dielikom v rámci celého diaľničného ťahu. Obchvat by mal byť priamym pokračovaním úseku D1 Svinia – Prešov, západ. Nový diaľničný úsek má dĺžku 7,87 km.

Jeho cieľom je hlavne zabezpečiť rýchlejšiu, komfortnejšiu a najmä z hľadiska bezpečnosti efektívnejšiu prepravu.

A to aj s prihliadnutím na úroveň komfortu.

Vydýchnuť by si tak konečne mali nielen vodiči, ale i obyvatelia krajského mesta.

Diaľničný úsek bude mať na svojej trase aj tunel s dĺžkou 2,2 km.

Na komunikačný systém sa napojí v dvoch mimoúrovňových križovatkách.

Zhotoviteľ: Ideme podľa plánu

Základný kameň na obchvate Prešov, západ – Prešov, juh poklepali ešte v letných mesiacoch v roku 2017.

SkryťVypnúť reklamu

Vtedajšie plány hovorili o dostavbe v decembri 2022. Podľa najnovších informácií zo strany Národnej diaľničnej spoločnosti, ktorá to má pod palcom, by sa tento termín mal dodržať.

Stavbári postupujú aktuálne podľa plánu a na stavbe teraz neevidujú žiaden časový sklz.

Stavbu má v gescii ministerstvo dopravy a výstavby, financuje ju v rámci programu Integrovaná infraštruktúra, ktorú podporujú aj európske fondy.

Celková suma, ktorá je vyčlenená na stavbu, predstavuje sumu 327,5 mil. eur.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie z východu

Komerčné články

  1. Konferencia eFleet Day 2025 hlási posledné voľné miesta
  2. Dobrý nápad na podnikanie nestačí. Firmy prezradili, čo funguje
  3. Ako zvládnuť podnikanie, rodinu aj voľný čas bez kompromisov?
  4. Realitný fond IAD IRF dosiahol historicky najvyššie zhodnotenie
  5. Inštruktorky sebaobrany: Najväčšia hrozba nie je cudzí muž v tme
  6. Elektrické autá v zahraničí: poplatky za nabíjanie a diaľnice
  7. Môže hudba pomôcť neurologickým pacientom lepšie chodiť?
  8. Veterné parky: vizuálny smog alebo nová estetika energetiky?
  1. Kalamita v Markovej spracovaná v súlade so zákonom
  2. Čo robí Portugalsko jedinečným? Jedenásť typických vecí a zvykov
  3. Konferencia eFleet Day 2025 hlási posledné voľné miesta
  4. Pili sme pivo, ktoré sa nedá ochutnať nikde inde na svete
  5. Fico škodí ekonomike, predbehli nás aj Rumuni
  6. Skvelý sortiment za výnimočne nízke ceny nájdete v Pepco
  7. S nami máte prístup do všetkých záhrad
  8. Dobrý nápad na podnikanie nestačí. Firmy prezradili, čo funguje
  1. Inštruktorky sebaobrany: Najväčšia hrozba nie je cudzí muž v tme 16 989
  2. Dobrý nápad na podnikanie nestačí. Firmy prezradili, čo funguje 8 838
  3. Čo robí Portugalsko jedinečným? Jedenásť typických vecí a zvykov 6 185
  4. Realitný fond IAD IRF dosiahol historicky najvyššie zhodnotenie 5 433
  5. Elektrické autá v zahraničí: poplatky za nabíjanie a diaľnice 4 072
  6. Muži, nepodceňujte návštevu kardiológa. Srdce máte len jedno 2 630
  7. Môže hudba pomôcť neurologickým pacientom lepšie chodiť? 2 217
  8. Maratónska kampaň, ktorú nebudeme vidieť, ale budeme o nej počuť 1 830
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy z východného Slovenska - aktuálne spravodajstvo | SME

Paleobiológ M. Kundrát zo skamenelín číta príbehy pravekých zvierat.


Prežila monarchiu, svetové vojny, odštátnenie aj privatizáciu. Korunou jej príbehu je pútnické miesto – hora Butkov.


Pomôžu predísť chorobám, no lieky nenahradia.


Presnú príčinu požiaru hasiči vyšetrujú.


SITA

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu