Obranná, takmer dvojmetrová skala sa vyčnievala nad nejedným súperom, ktorému už z pohľadu naňho bolo ťažko. František HANC (46) si zahral proti nejednému špičkovému strelcovi. Ani jeden z nich mu však nedal toľko ako antuka pri nemocnici v najvýchodnejšom meste.
Hanc pochodil futbalový svet. V drese Humenného aj Košíc odohral šesť stretnutí v európskych pohároch. „Začiatok zápasu bol ako z rozprávky, po góle Pavla Diňu som si myslel, že štadión spadne,“ spomínal na jeden z nich pred pár rokmi pre MY Zemplín. MY sme si ho do parády zobrali opäť. Podobne ako ostatné sninské legendy, aj on sa vrátil domov. V štruktúrach MFK dnes pôsobí ako prezident a tréner tímu do pätnásť rokov. Je na klub hrdý – najmä pre, ako on hovorí, neuveriteľnú prácu s mládežou.
AJ TOTO SA DOZVIETE
• Prečo zobral úlohu prezidenta, hoci nemal ambície stať sa ním
• Čo hovorí na šokujúci prepad formy mužov MFK Snina
• Ako je na tom Snina finančne a či si môže dovoliť postup do vyššej súťaže
• Čo mu dali pouličné zápasy a „antuka pri nemocnici“
• Čo hovorí na slová Ruslana Ľubarského o neuveriteľnej partii v Humennom
• Prečo po úspešnom štarte na Ukrajine nehrával
• O ďalšej ponuke z Ukrajiny, ktorú neprijal a vrátil sa na Slovensko
• Ako sa zrodil jeho prestup do Rakúska, hoci už mal svoje roky
• Ako si spomína na „zápas desaťročia“ v Snine proti MFK Košice
Zhruba pred rokom ste sa stali prezidentom MFK Snina. Boli ste jasnou voľbou po Vladimírovi Drobňakovi?
Neviem, či jasnou voľbou, osobne som ani ja nemal takúto ambíciu stať sa prezidentom. Vyšlo to skôr z toho, že tu musí byť štatutár, keďže sme občianske združenie. Obsadenie tejto pozície bolo dôležité, mali sme už rozbehnuté nejaké projekty. Do mojej funkcie sa nikto nehrnul, na druhú stranu ja dobre poznám klub, dá sa povedať, že o ňom všetko viem, pôsobil som tu aj ako tréner a hráč. Napokon sme sa pre tieto dôvody rozhodli, že to zoberiem na seba v spolupráci so všetkými ľuďmi, čo mi pomáhajú. Zároveň sme si povedali, že budeme hľadať generálneho sponzora a ak sa nájde, túto pozíciu ponúkneme ďalej.
Cítili ste voči klubu istú povinnosť to zobrať?
Určite, vyrástol som v tomto klube, čiže chcem klubu niečo vrátiť za to, čo mi do života dal. Bral som to tak, že je to potrebné zobrať to. Ak by niekto prišiel s dobrou víziou a niečo ponúkol, nemám problém mu pozíciu odovzdať a zobrať na seba niečo iné, no určite som sa nestaval na zadné, že túto zodpovednosť neberiem a podobne. Postavil som sa k tomu tak, ako si to daná situácia vyžadovala, v prospech klubu.
Snina po výbornom úvode a víťaznom hetriku na úvod zvyšných deväť zápasov pred prestávkou remizovala alebo prehrala. Čo sa stalo?
Keby sme vedeli, čo sa stalo, tak to odstránime v čo najkratšej dobe. Začiatok bol super, potom prišla prehra, remíza a kopa zápasov, ktoré sme nezvládli o gól. Som tu, vidím tréningový proces, všetko fungovalo, v kabíne neboli žiadne problémy. Je to šport, tak to býva. Bolo to obdobie, počas ktorého sme odohrali aj dobré zápasy, ale sme ich nevyhrali, súperi nás trestali za každú chybičku. Asi za to z veľkej časti mohla zhoda náhod. Čo sa týka dochádzky, prístupu k stretnutiam a podobne, mužstvo nemalo problém. Keď pribúdalo prehier, psychicky sme to prestali zvládať, aj hráči sami na seba vytvárali privysoký tlak.
Teda z toho časom vznikol viac psychologický problém.
Ja si to myslím. Tréningový proces máme štvordenný, kvalitný. Nie je futbalový dôvod, aby naše mužstvo nehralo dobre alebo nezvládlo toľko záverov zápasov.
Keď sa Snina pravidelne umiestňovala na špici tabuľky, riešilo sa, či sú vôbec peniaze na vyššiu ligu. Ako by to v prípade hypotetického postupu bolo dnes?
Peniaze sú problém všade, nie len u nás, ale aj napríklad v druhej lige. Zastávam názor, ktorý som zastával už ako tréner či manažér – najprv na postup pripravme klub. Je potrebné vybudovať infraštruktúru, zázemie... Keby sa postúpilo s tým, že sme na to pripravení, peniaze by sa našli. Už by sa na to inak pozerali aj sponzori, aj mesto. Peniaze sú u nás problémom vždy, nie len v športe, ale v celej spoločnosti, ale nie ten najväčší. Najprv musí byť pripravený štadión, infraštruktúra. Môžeme postúpiť, urobiť si oslavu, ale po týždni sa zobudíme a povieme si: „Počkaj, veď teraz nám treba vraziť do štadióna stovky tisíc, lebo nespĺňame podmienky, potrebujeme sprofesionalizovať mužstvo...“ Musíme si zobrať čas, za niekoľko rokov to pripraviť a až potom si povedať, že prišiel čas postúpiť.
