Spoločne s manželom založila v Prešove úspešný vlasový salón a svojej vysnívanej práce sa nevzdala ani popri deťoch. Úspešná podnikateľka NIKOL MARTONOVÁ spoločne s tímom projektu Dve ruky mám inšpiruje ďalšie mamičky na materskej či rodičovskej dovolenke.
Aká bola vaša cesta k otvoreniu tak úspešného vlasového salónu?
Je pekné opäť sa zamyslieť nad začiatkom budovania nášho kaderníctva Vlas mejker.
Začiatkom tohto roka 2020 sa začal šiesty rok, čo fungujeme. V prvom rade cesta bola zaujímavá, plná prekvapení, sĺz, sklamania, plná myšlienok. Ale všetko nás v niečom posunulo, veľa vecí sme sa naučili.
A, samozrejme, bol to môj vysnívaný sen, do ktorého ma posunul môj manžel, za čo mu stále ďakujem. Tak nejako spoločne sme ho vlastne vybudovali. Venovali sme tomu kopec energie, času, ktorý, vidím, nebol zbytočný. A to je na tom najkrajšie a najdôležitejšie.
Pracovali ste predtým ako kaderníčka v inom salóne?
Nie, nepracovala som ako zamestnankyňa. Zamestnávala som len seba, už počas strednej školy od druhého ročníka. Odkedy som chodievala u nás po dedine strihať rodinu, kamarátov a známych. Po skončení strednej školy s maturitou som začala pracovať v kaderníctve v Prešove ako živnostníčka, čo trvalo 3 roky, až sme v roku 2015 otvorili Vlas Mejker.
Čo sa zmenilo, čo sa týka práce, keď sa vám narodila prvá dcérka?
Keď sa nám narodila prvá dcérka Dorota, tak, samozrejme, nastal iný režim, na aký som dovtedy bola zvyknutá. Desať až dvanásť hodín práce, kedy som sa snažila venovať klientkám a čo najviac vyhovieť ,,každej ‘’, sa zmenilo na režim s bábätkom.
Samozrejme, aj keď kontakt s klientkami nebol taký častý, z času na čas som si odbehla spríjemniť čas prácou, taká dobrá psychohygiena. Ale keďže k našej práci patrí aj online komunikácia s klientmi, tak som sa jej aj naďalej venovala, aj keď s pomocou manžela. Odpisovali sme na správy z instagramu, facebooku, konzultovali cez hlasové správy, pomáhali klientkám s vhodným výberom vlasovej kozmetiky a v neposlednom rade som aj zaškoľovala naše nové vlasmacherky.
Školenia som absolvovala aj napriek tomu, že sme mali Dorotku. Čím bola staršia, tým viac sa dalo spríjemniť si čas klientkami.
Akú funkciu zastáva váš manžel vo vašej firme dnes?
Tak v prvom rade je to môj hnací plyn a môj mentor. Samozrejme je to do veľkej miery osôbka, ktorá robí veľa pre naše "kaderko", ale vidieť ho je málo. Keďže sa stará o celý marketing, emaily, instagram a facebook, ktorý je veľmi dôležitý, aj o celý chod kaderníctva. Jednoducho sa dopĺňame.
Stojí pri príprave objednávok tovaru, materiálu, pomôcok, všetkého, čo potrebujeme k dokonalej práci na salóne. Dokonca je aj pri skrášľovaní prostredia pre pohodu našich klientov. Všetko spolu konzultujeme a dolaďujeme detaily. Keď nestíham ja, tak stíha Matúš. Určite je to pre mňa dôležitý človek, bez ktorého by to nešlo tak hladko, ako si to predstavujem.
Viete si predstaviť byť „len“ na materskej a nepracovať?
Určite nie, lebo svoju prácu milujem, veľmi ma napĺňa a ako som spomínala, je to pre mňa psychohygiena. Nielen s klientkami, ale aj s Vlas Macherkami, ktoré mám veľmi rada a cítim, že keď prídem do kaderka, že ma tam z času na čas potrebujú a sú rady, keď sme tam všetky spoločne.
Ako sa zmenil váš pohlaď a vzťah k práci odkedy ste na materskej?
Vďaka za naše detičky, pretože som na materskej resp. rodičovskej dovolenke mala priestor viac rozmýšľať a vidieť veci inak, ako keď som bola len v salóne. Prácu si určite viac užívam, lebo na každú jednu klientku, ktorú popri detičkách mám, sa neuveriteľne teším. Dokonca niekedy už vopred rozmýšľam, ako a čo by sme mohli spoločne vymyslieť. Vážim si tiež naše Vlas Macherky, ktoré počas doby, kedy som nebola v salóne, boli a sú spoľahlivé, a ak bol nejaký problém alebo potrebovali radu, vždy som bola aspoň na telefóne k dispozícii. Podarilo sa nám tiež urobiť eshop, peknú web stránku, objednávky cez elektronický rezervačný systém a veľa veci sfunkčniť, čo nás veľmi teší.
Uvažovali ste vzdať sa vášho podnikania, keď ste otehotneli?
Určite nie, keďže máme skvelý tím Vlas Macheriek, tak jednoducho sme si podelili klientky, aby sme sa starali ďalej o ich vlásky, za čo veľké ďakujem patrí aj im. A v neposlednom rade, bolo by mi ťažko vzdať sa môjho sna, keď všetko bolo už dobre rozbehnuté a vložili sme do toho kopec energie a aj samých seba.
Ako vyzerá váš bežný deň – práca verzus materská?
Keďže momentálne máme dve dcérky, Dorotu a Adelu, tak náš deň je celkom pestrý. Ráno vstaneme, dáme si raňajky, ranná hygiena. Dorka je už škôlkarka, tak ju ráno odprevadíme do škôlky a po príchode domov s Adel začíname variť obedík. Medzitým sa hráme, skladáme, kreslíme, tvoríme. Venujem sa, samozrejme, aj domácim prácam ako každá mamka na materskej dovolenke. Po obednom spánku ideme po Dorotku a už sme potom spolu a opäť trávime čas hrou či prechádzkou. Samozrejme, ak mám nejakú klientku v práci, snažíme sa potom s manželom urobiť si časový plán, aby to všetko prebiehalo hladko, aj s deťmi, aj s prácou. Večer sa striedame pri uspávaní našich detí s manželom a o 20:00, keď už spinkajú, máme opäť čas pre seba a naše podnikanie.
Vaša vízia do budúcnosti?
Chcela by som, aby sme sa stále rozvíjali, vlásky robili stále krajšie a krajšie. Určite sa budeme vzdelávať ako doteraz, čo je v našej práci nevyhnutné, aby sme sa posúvali vpred. Vrámci podnikania by som chcela napredovať po všetkých stránkach a nezaspať na vavrínoch. Pozerať sa vpred, inšpirovať sa vo svete, čo by sme mohli priniesť nové, kadernícke, aj do nášho malého veľkého Prešova. Postupne rozvíjať viac a viac náš eshop a zorganizovať možno prvé Vlas Mejker vzdelávacie semináre.
Plánujete sa rozšíriť aj do iných miest?
Aj keď myšlienky sú, momentálne sa chceme naplno venovať kaderku tu v Prešove a samozrejme našim dcérkam. Do budúcnosti to určite nevylučujeme, ale čas ukáže.
Dve ruky mám
Projekt Dve ruky mám prináša mamičkám na východnom Slovensku inšpirácie zo sveta handmade tvorby v podobe zaujímavých workshopov a je podporený z programu ACF - Slovakia, ktorý je financovaný z Finančného mechanizmu EHP 2014-2021. Správcom programu je Nadácia Ekopolis v partnerstve s Nadáciou otvorenej spoločnosti Bratislava a Karpatskou nadáciou.
Autor: Jana Krajkovičová