LEVOČA. Novú podobu má vzácna pamiatka v širšom centre Levoče. Po rekonštrukcii a znovuzrodení sa tak stane ďalším bodom na mape poznávania historického mesta.
Kláštor minoritov sa vďaka takmer miliónovej investícii stal opäť hodnotným nielen z pohľadu histórie, ale i súčasného využitia.
Padala omietka, rozpadalo sa murivo
Kláštor minoritov patrí z hľadiska dejín k vzácnym stavbám Levoče.
„Táto jedinečná pamiatka svojho druhu na Slovensku, ktorá momentálne nie je sprístupnená verejnosti, ukrýva vo svojich útrobách, okrem samotnej gotickej krížovej chodby s kapitulnou sieňou, refektárom a knižnicou, rajský dvor a vzácne fragmenty freskovej výzdoby. Cez priestor sakristie je budova kláštora prepojená so samotným kostolom. Tento komplex vznikol v 14. storočí,“ konkretizuje historička Monika Bizoňová, pre ktorú sú dejiny rehoľných rádov v Levoči, a teda aj tohto objektu predmetom dlhodobého výskumu.
Zachrániť objekt bol pritom už najvyšší čas, pretože práve čas sa podpísal pod jeho podobu pred rekonštrukciou.
Stavebno-technický stav sa už výrazne zhoršoval, vlhli prízemné i suterénne časti. To malo vplyv na poškodenie nástenných malieb v krížovej chodbe, opadávanie omietok, či rozpad samotných murív. Aj z týchto dôvodov bol objekt už dlhšiu dobu nevyužívaný.
Od mníchov cez študentov až po turistov
Niekdajší Kláštor minoritov bol v svojich počiatkoch miestom pôsobenia rehoľníkov.
V nedávnej minulosti bol priestorom pre školské účely, keď tu sídlilo cirkevné gymnázium, teda Gymnázium sv. Františka Assiského, neskôr detašované pracovisko Katolíckej univerzity v Ružomberku.
Potenciál má objekt pritom, vďaka svojej stavebnej dômyselnosti, priam stvorený pre turizmus.
„Ide o gotické autentické priestory kláštora, prepojené s interiérom kostola, čím je možné prezentovať komplex ako typologický celok mendikantského kláštora, neskôr jezuitského gymnázia, v ktorom bude možné rozvíjať aj ďalšie kultúrne projekty ako výstavy, koncerty, workshopy, plenéry, a tak naplniť aj ďalšie stanovené ciele,“ vysvetľujú iniciátori projektu.
Tak by sa opäť podarilo rozšíriť kreatívny a kultúrny potenciál Levoče, Prešovského kraja, ale tiež i rozšíriť čas pobytu turistov o jeden deň, vzhľadom na rozsah areálu.
Aj to bolo dôvodom pre výmenu elektroinštalácie, nové osvetlenie vrátane núdzového osvetlenia, bezpečnostné systémy a zrekonštruovanie kotolne ústredného kúrenia.
Jestvujúce kotly z 90. rokov 20. storočia totiž boli zastaralé, náhradné diely sa už nevyrábali a kotly nevyhovovali súčasným normám.
Vzhľadom na to, že sa kotolňa nachádzala v prístavbe na prízemí v dvore, prešiel vlastník na ekonomickejšie riešenie - premiestnenie kotolne do posledného podlažia. Veľkým plusom je, že po rekonštrukcii je objekt v rámci maximálnej možnej miery prístupný aj osobám s obmedzenou schopnosťou pohybu.
Zachovať vzácne dedičstvá histórie
S obnovou začali už v roku 2015, keď bol zrealizovaný architektonicko-historický výskum.
Výskumy na mieste odhalili poškodenú kanalizáciu, čo bol jeden z hlavných dôvodov súčasného stavu. Rovnako boli poškodené presklené výplne arkád na krížovej chodbe.
Práve tie mali nedostatočné tepelnoizolačné vlastnosti, nedalo sa cez ne vetrať, v spodnej časti bola arkádová kamenná pieskovcová časť výrazne zasolená, a tak dochádzalo k rozpadu kameňa.
Projekt obnovy obsahuje celkovú obnovu predmetných priestorov a ich modernizáciu.
„Výrazný podiel na obnove majú reštaurátorské práce kamenných článkov – súčasť stredovekého a ranobarokového vybavenia v krížovej chodbe – rajskom dvore, kapitulnej sieni, refektári a na fasádach.“
Spojili sily štát a kraj
So stavebnými a reštaurátorskými obnovami začali v roku 2019. O archeologický výskum sa postaralo Múzeum v Kežmarku so zodpovednou vedúcou výskumu Martou Kučerovou.
Pri financovaní išli peniaze z viacerých strán.
Ministerstvo kultúry SR poskytlo vyše 826-tisíc eur. Čiastkou takmer 150-tisíc eur prispel Prešovský samosprávny kraj, a to vďaka Výzve pre región 2020. Stavebné práce ukončili koncom minulého roka.
V tomto roku už bude plne k dispozícii aj pre verejnosť.
„Objekt tak bude prístupný okrem turistov aj samotným obyvateľom mesta, a to ako v polohe kláštora, tak aj kostola, ktorý bude aj naďalej plniť sakrálnu funkciu.“
Genéza budovy
- V roku 1544 odchod františkánov – minoritov. Budovy využívali protestanti.
- 1671 – budovy odovzdané jezuitom
- 1682 – počas povstania Imricha Thökölyho sa vlastníkmi stali zasa protestanti
- 1686 – znovu vrátené majetky jezuitom
- Po zrušení Spoločnosti Ježišovej v roku 1773 tieto budovy prevzala štátna správa, do roku 1783 gymnázium pokračovalo ako kráľovské reálne gymnázium pod vedením minoritov. Od tohto roku na ňom pôsobia aj svetskí profesori.
- V roku 1810 dostali kláštor premonštráti, ktorí ho v rokoch 1842-1845 prebudovali.
- V roku 1851 prevzal budovy štát, kláštor bol zanedbávaný, pozornosť sa venovala len škole.
- V roku 1922 Štátny úrad na ochranu pamiatok na Slovensku požiadal Štátny stavebný úrad v Levoči o možnosť prenesenia múzea z Popradu Veľkej do priestorov tohto kláštora. Tento plán nebol uskutočnený.
- V roku 1935 sa budovy ujal spišský biskup Ján Vojtaššák, ktorý kláštor kúpil a rozhodol sa ho prestavať na malý seminár, kde mala byť vychovávaná mládež.
- V roku 1949 bol malý seminár poštátnený a bola tu umiestnená Stredná pedagogická škola.
- V roku 1994 bola budova vrátená Katolíckej cirkvi – Biskupstvu v Spišskom Podhradí. Bolo tu zriadené Cirkevné gymnázium sv. Františka z Assissi, neskôr Pedagogická fakulta Katolíckej univerzity.
- Od roku 2011 je budova bez využitia.
(zdroj: Monika Bizoňová)
História františkánov a Kláštor minoritov
- Rehoľa františkánov prichádza do Levoče pravdepodobne v roku 1308 a jej prvým pôsobiskom sa stalo mesto Levoča.
- Do tohto roku sa viaže fundácia na stavbu kláštora a kostola a je spojená s menom Ladislava Danka.
- Podľa tohto spisu Uhorská provincia mala 8 kustódií a z nich Jágerská kustódia mala viacero kláštorov, medzi ktorými bol aj dva kláštory na Spiši, pravdepodobne v Levoči a Spišskej Novej Vsi.
- Levočskí františkáni patrili k skupine miernejších františkánov, teda ku konventuálom, ktorí boli neskôr nazývaní aj minoritmi a ktorí okrem rehoľného domu mohli vlastniť aj iné nehnuteľnosti.
- Stavba nového kostola a kláštora, ktorú začali pravdepodobne po roku 1308, bola dokončená niekedy v druhej polovici 14. storočia, snáď v 80. rokoch.
- Tieto stavby sú priam charakteristické pre prostredie žobravých reholí, o čom svedčí napr. situovanie kláštora v rámci mestského urbanizmu, keďže kláštor bol postavený v okrajovej časti mesta.
- Ďalším z charakteristických znakov typickým pre mendikantské prostredie je architektonická dispozícia kostola, ktorý je delený na časť pre laikov a členov rádu a taktiež aj celková kláštorná schéma s ústredným rajským dvorom, no s redukciou hospodárskeho zázemia.
- O účinkovaní levočských františkánov sa nezachovalo veľa písomných dokumentov.
- Jedným zo svedectiev o ich duchovnej činnosti je zachovaný kostol s kláštorom pri hradbách.
- Práve stavba kostola nasvedčuje, že táto ich činnosť mohla byť rozsiahla, keďže kostol disponuje veľkými a dlhými loďami, teda pravdepodobne bol dosť hojne navštevovaný a aj samotné sanktuárium sa svojou veľkosťou vyrovná sanktuáriám rakúskych kláštorných kostolov.
- Okrem toho kláštor v Levoči využíval právo azylu a podľa Špirka sa levočskí františkáni zaoberali pastoráciou veriacich slovenského pôvodu, čo podľa neho vysvitá z toho, že keď kostol v 16. storočí prebrali protestanti, mávali tu bohoslužby práve slovenskí protestanti.
(zdroj: Monika Bizoňová)
