PREŠOV. Servítku si pred ústa nedáva. Prešovský športový novinár Daniel Dadej sa netají patriotizmom k športovému klubu 1. FC Tatran Prešov.
V minulosti sa dokonca šepkalo o tom, že by mohol vymeniť novinársku stoličku za manažérsku práve v klube zeleno-bielych. Stoličku niekdajšieho manažéra Mareka Trávnička, ktorému vyčítal najmä neprofesionalitu, však vystriedal bývalý hráč Tatrana Peter Petráš.
V rozhovore pre MY Prešovské noviny Dadej hovorí nielen o špekuláciách okolo manažérskej funkcie, ale aj o zlatom období klubu a tiež o machináciách s výstavbou nového futbalového štadióna.
Je to začarovaný kruh
Futbalový klub 1. FC Tatran Prešov má ísť do likvidácie rovnako, ako to spravila MŠK Žilina. Je to správne riešenie?
Ako sa to vezme, aj áno, aj nie. Nerád by som sa k tomu ale vyjadroval nejako bližšie.
Mohol v tomto prípade zavážiť aj fakt, že sa klub nedohodol s hráčmi na znížení platov?
Je to jediný dôvod. V prvom rade je potrebné si uvedomiť, že súčasná koronakríza veľmi zasiahla slovenský futbal. Viem pochopiť hráčov, že nepristúpili, alebo lepšie povedané nechceli pristúpiť k zníženiu platov. Na druhej strane ale nevidím dôvod, aby majiteľ klubu platil hráčom plné výplaty, keď boli obmedzené tréningové procesy, hráčske procesy a bola tiež prerušená liga.
Dá sa teda povedať, že je to akýsi začarovaný kruh.
Presne tak. Žiaľ, žijeme v dobe v akej žijeme. Nevidím do toho síce úplne zblízka a neviem, čo sa dialo medzi hráčmi a klubom, ale viem pochopiť jednu a každopádne aj druhú stranu.
Ako reagujete na vyjadrenie majiteľa 1. FC Tatrana Prešov Miroslava Remetu o tom, že by najstarší prešovský futbalový klub prenechal záujemcovi, ktorý by sa preukázal sumou 700-tisíc eur?
Chápem pána Remetu a úplne s ním súhlasím. Pretože potenciálny budúci majiteľ, ktorý sa nedokáže preukázať touto sumou, nemôže viesť futbalový klub. Samozrejme tých 700-tisíc musí mať budúci majiteľ aj na účte. K tejto sume treba prirátať aj sumu, ktorou prispieva slovenský futbalový zväz a taktiež aj sponzori. To vychádza cca cez 1 milión eur a taký je reálny rozpočet klubu.
Určite je za tým aj niečo viac.
Podotkol by som, že podľa všetkého nechce pán Remeta, aby nastala podobná situácia ako v Košiciach, kde fakticky kvôli Blažejovi Podolákovi v roku 2017 košický klub úplne zanikol. Takže pán Remeta predá klub iba tomu, kto sa spomínanou sumou preukáže. Má to logiku. Niekto to chce pochopiť a niekto nie.
Mesto Prešov sa tiež netají tým, že by malo záujem o odkúpenie.
V tomto prípade ide skutočne len o hypotetickú rovinu. Mesto potrebuje nájsť 700-tisíc, čo si myslím, že nebude vôbec jednoduché, a po druhé nevie riadiť futbalový klub.
Takže si myslíte, že by to od mesta nebol dobrý ťah?
Pre klub určite nie. Mesto nemá žiadne skúsenosti s riadením takého futbalového klubu. A to, že ho odkúpia a po roku zistia, že to nevedia robiť a že na chod klubu nebudú financie, tak klub klesne do okresnej súťaže, alebo zanikne ako značka, do tohto risku by som určite nešiel. Nech sa nájde človek, ktorý chce futbal robiť a má na to dostačujúce financie. Ale žiaľbohu, takýto človek momentálne neexistuje.
Za Vladimíra Vargu to bolo úspešné obdobie
Tatran Prešov je klub s bohatou históriou a aj vy sám ste zažili počas jeho pôsobenia rôznych majiteľov a prezidentov. Ktoré obdobie bolo z vášho pohľadu pre klub úspešné?
Bolo to obdobie za skvelého manažéra a vtedajšieho prezidenta klubu Vladimíra Vargu. V roku 1974 sa stal najmladším športovým riaditeľom v 1. československej lige zastupujúci FC Tatran Prešov a v roku 1992 sa stal jeho prezidentom. A tam to začalo. Tatran Prešov úspešne vystupoval v pohári PVP. Bolo to fakt vydarené obdobie.
Čomu pripisujete úspech tohto obdobia?
Vladimír Varga mal cit pre futbalistov, pre predaj, ale aj nákup hráčov. Bol to manažér a prezident klubu v jednom, ktorého by si prialo mať veľa klubov vo svojich radoch. Za jeho pôsobenia hral Tatran európsku súťaž, Pohár víťazov pohárov a tiež sa pod jeho vedením zrekonštruovala predná časť štadióna. V Tatrane bola priorita mládež a bolo to cítiť. Samozrejme, netreba opomenúť aj obdobie od roku 2005, kde začal Tatran pomaličky napredovať po dlhšom čase. V tom čase prišiel do klubu pán Remeta aj so spolumajiteľmi pánom Branislavom Prieložným a Máriom Hoffmanom. Dá sa povedať, že len toto trio vtedy dopomohlo k tomu, že sa Tatran po šiestich rokoch vrátil do najvyššej súťaže.
Už vtedy sa hovorilo o pláne na výstavbu nového štadióna.
Áno, táto skupina mala plán, ktorý sa však nepodarilo zrealizovať a dovolím si povedať, že to bolo vďaka mestu. Podpora nebola od vtedajšieho primátora. Následne pre zdravotné ťažkosti z klubu odišiel pán Prieložný a vtedy to začalo všetko stagnovať.
Čo konkrétne máte na mysli tou stagnáciou?
Pán Remeta ostal na všetko sám a to bolo na škodu. Mesto vtedy nedoriešilo výstavbu tohto futbalového štadióna a teraz hrá Tatran v tretej lige, a to je hanba. Ale kde nie sú peniaze, nie je kvalita.
6500 miest dehonestuje značku 1. FC Tatrana Prešov
V poslednom čase sa opäť skloňuje, že Prešov sa konečne dočká štadióna. Dokonca je známy aj víťaz verejného obstarávania.
No, už by bol najvyšší čas. Určite je to skvelá správa, pretože klub, mesto a hlavne fanúšikovia si to zaslúžia. Ale kedy sa ho ale dočkáme...?
Zdá sa, že ste v tomto prípade mierne skeptický.
Pochopiteľne. Termín výstavby je síce známy, ale Prešovčania sa toho napočúvali už dosť, kedy má byť štadión postavený a dokedy má byť postavený. Takže pokiaľ skutočne nezačnú práce, tak tomu nebudem veriť. Každopádne sa to ale posunulo o krok ďalej aj keď nie veľký.
Ste stotožnený s kapacitou, ktorú by nový štadión mal mať?
Určite nie. Pravdupovediac 6500 miest dehonestuje značku Tatrana Prešov a nech si každý vraví čo chce. Je to hanba. Tatran si zaslúži oveľa viac.
Čo podľa vás v tomto prípade zavážilo?
Určite laické zmýšľanie mesta. 6500 miest má každá druhá dedina v Rakúsku, alebo Poľsku, takže to určite nie je dostačujúci počet.
Názory fanúšikov sú rôzne, ale podľa môjho názoru, ak má v Prešove vyrásť štadión za 20 miliónov, tak určite nie je mysliteľné, aby bol s takouto kapacitou. A je jedno, či hrá Tatran druhú, alebo tretiu ligu.
Nie je to tak dávno, čo sa vaše meno objavovalo v súvislosti s pozíciou potenciálneho nástupcu bývalého športového manažéra ešte pred príchodom Petra Petráša. Ako to vnímate s odstupom času?
Tak sú to už dva roky a poviem úprimne, že to bolo zvláštne obdobie. Všade sa o tom písalo, že či budem, alebo nebudem športovým riaditeľom v klube, ale ja som žiadnu oficiálnu ponuku z 1. FC Tatrana Prešov nedostal.
Takže to bolo vtedy len v hypotetickej rovine?
Tak nejako. Mal som v tom čase kopec telefonátov o tom, či je to pravda. Boli pozitívne ohlasy, ale ako som už povedal, oficiálna ponuka neprišla, takže to bolo pre mňa pasé. Nevracal som sa k tomu a nechal som tomu voľný priebeh. Ak by vtedy k ponuke prišlo, bol som hneď pripravený klubu pomôcť.
Do pozície manažéra sa nakoniec dostal bývalý hráč Tatrana Peter Petráš, s ktorým sa poznáte aj osobne. Ako ste to vnímali?
Prišlo mi to v prvom okamihu zvláštne, že má jeden človek zastávať manažérsku, trénerskú aj hráčsku funkciu. Asi sme prvý slovenský klub, ktorý obsadil hráčsky, trénerský a manažérsky post jednou osobou.
Určite vás to prekvapilo.
Samozrejme, ale dianie v Tatrane som sledovať neprestal. Pico mal dobré výsledky v tretej lige a ja som mu fandil. Ak by sa neprerušila minulá sezóna, dovolím si tvrdiť, že by s Tatranom postúpil do druhej ligy. Určite tam nastal progres na manažérskom poste oproti tomu, aké to bolo v minulosti. Vtedy tam bol pán Trávniček a tam mi ten profesionálny prístup veľmi chýbal.
