Likvidácie sa nebojíme! Ako vplýva pandémia na taekwondo v Humennom a Snine?

Taekwondo. Pre mnohých Slovákov šport stále neznámy. Niet sa čo čudovať, veď v rozšírení patrí medzi tie menšie, no neznamená, že tu nemá svojich nadšencov. V našich končinách funguje už takmer tri desaťročia.

Bratislava, Rožňava, Trenčín, Rimavská Sobota, Košice, Hnúšťa, Humenné, Liptovský Mikuláš a Snina. Tieto mestá sa dajú považovať za bašty taekwonda na Slovensku, keďže len tu sa mu dá naplno venovať prostredníctvom klubov patriacich pod Slovenskú Asociáciu Taekwondo.

Ako každý šport, aj toto bojové umenie sa dostalo do núdze. Ako sa s ňou chcú vysporiadať kluby z krajného východu Slovenska, na to sme sa pýtali ich vedúcich – Tomáša Potockého (Black Tiger TKD Snina) a Ondreja Chalčaka (TAEKWONDO klub Humenné). Tí nám priblížili samotné kluby, ich finančnú situáciu, tréningy v dobe covidu i pomoc od štátu.

Ďakujem, že ste prijali pozvanie do rozhovoru. Keďže taekwondo je na Slovensku stále málo rozšíreným športom, môžete nám popísať, ako ste sa k nemu dostali a ako vo vašom meste vznikol nápad založiť klub?

Tomáš Potocký: Ja ďakujem za pozvanie. Ja osobne som sa k tomuto krásnemu bojovému umeniu dostal úplnou náhodou. Vždy ma fascinovali filmy s Brucom Lee, filmy ako Kickboxer a podobne. Začínal som s futbalom, ale s tým som skončil pre zranenie. Ako chlapec som si vyskúšal aj zápasenie, ktoré bolo v našom meste niekedy veľmi populárne. Skutočnú vášeň som našiel až v taekwonde, ktoré ma chytilo svojou dynamickosťou, ľahkosťou a tým, že tu každý “bojuje sám za seba”. Koncom roka 2004 sme si s kamarátom všimli ručne napísaný plagát, že sa bude organizovať nábor na taekwondo. Zaujalo nás to – prišli sme, prihlásili sa, vyskúšali prvý tréning a ja som ostal až dodnes. Klub som nezakladal ja, prebral som ho v roku 2008. Klub začal v roku 2009 písať novú etapu, do kluby prišli prvé deti, keďže dovtedy sa súťažilo len v kategóriách junior a senior. Toľko asi k začiatkom taekwonda v Snine, ktoré boli ťažké, ale to úsilie za to stálo.

Ondrej Chalčak: Pôvodne pred TKD klubom Humenné existoval športový klub karate, ktorý viedol Milan Fedoraš. V roku 1995 do klubu vstúpil vietnamský majster taekwondo Le Quang Duc, držiteľ 4. danu, pričom práve pod jeho vedením sa klub preorientoval na kórejské bojové umenie taekwondo.

Kým prejdeme na pochmúrnejšie témy, pochváľte sa úspechmi svojho klubu.

Tomáš Potocký: Náš klub za jeho “krátku” 16-ročnú históriu získal niekoľko krásnych výsledkov. Dokázali sme vychovať niekoľko reprezentantov Slovenska, ktorí nás a mesto Snina skvelo reprezentovali vo svete. Spomeniem mená ako M. Matiko, S. Kukura, N. Sidorová, P. Gunár, J. Haburaj, J. Penkert, M.Suchý, G. Poldruhák, M. Štofik, A. Mandzaková a mnoho ďalších. Klubových úspechov bolo toľko, že si ich človek ani všetky nepamätá. Sme päťnásobní víťazi Slovenského pohára a štvornásobní majstri Slovenska v hodnotení klubov. Najúspešnejší bol rok 2019. Ako jediný klub v histórii slovenského taekwonda sme dokázali zvíťaziť vo všetkých šiestich kolách pohára. Máme pekne umiestnenia z majstrovstiev Európy aj sveta, naši cvičenci sú medailistami zo Svetových pohárov. Získali sme viac ako 90 trofejí z domácich a medzinárodných turnajov. Teší nás aj početné zastúpenie v reprezentácii. Ale najväčším úspechom pre náš klub je a vždy bude plna telocvičňa.

Ondrej Chalčak: Od samotného vzniku klubu cvičenci dosiahli mnoho úspechov ako na slovenských, tak na medzinárodných turnajoch. Medzi najvýznamnejších členov patrí Peter Mihalič, medailista zo svetového pohára v Nemecku, účastník mnohých medzinárodných seniorských turnajov s najvyšším ratingom a je možné konštatovať, že sa jednalo o najväčší talent, aký na slovenských zápasiskách zápasil. Ján Valalik je mnohonásobný majster SR a ČR, účastník mnohých medzinárodných seniorských turnajov s najvyšším ratingom. To isté platí o Marekovi Gogovi. Miroslav Sivčo je viacnásobným majstrom SR ako junior a ako junior vyhral aj majstrovstvá SR medzi seniormi. Tomáš Blišák je viacnásobný majster SR medzi seniormi a reprezentant SR, účastník viacerých kôl svetového pohára. Natália Chalčáková mnohonásobná majsterka SR v zápase ale aj v poomsae (súborné cvičenia), víťazka všetkých medzinárodných súťaží organizovaných na Slovensku, víťazka Czech open, získala aj 5. miesto na Ljubljana Slovenia open (1. kolo svetového pohára). Je športovkyňou roka 2016 mesta Humenné a ako najmladšia v desiatich rokoch získala čierny pás TKD. Alex Telepún je viacnásobný majster SR ako kadet a junior. Úspechy majú aj najmladšie deti, a to Timotej Guľak, Alexandra Chalčaková, Marco Goga či Emma Meždejová.

Ako funguje váš klub? Odkiaľ získavate peniaze na jeho chod?

Tomáš Potocký: Fungujeme ako nezisková organizácia, ktorá má svoje vedenie – predsedu, podpredsedu atď. Financie sú najťažšou témou pre každý klub, ktorý to myslí vážne a chce svojich cvičencov posunúť vyššie. Získavame ich, odkiaľ sa len dá. V prvom rade nás finančne podporuje mesto, ďalej sú to naši sponzori, asociácie, zapájame sa do grantov a pomáhajú nám aj rodičia a ďalší ľudia.

Ondrej Chalčak: Klub je evidovaný ako občianske združenie, nezisková organizácia. Peniaze získavame z 2% z dane, dostávame dotácie od mesta Humenné, sponzorujú nás rodičia prípadne sponzori – Mayster centrum.

Koľko cvičencov a trénerov aktuálne figuruje vo vašom klube?

Tomáš Potocký: Pravdu povediac, momentálne je to ťažšie posúdiť, keďže nás zasiahla pandémia, ale v roku 2020 to bolo 120 cvičencov vo všetkých vekových kategóriách od štvorročných až po veteránov. Je to pre nás krásne číslo a veríme, že to svedčí o dobrej práci všetkých, čo klubu pomáhajú. Trénerov a asistentov máme päť, ale na fungovaní a chode klubu sa podieľa veľké množstvo ľudí.

Ondrej Chalčak: V predpandemickom období v klube trénovalo zhruba tridsať cvičencov. Tréningy sú delené podľa záujmu, pretože nie každý chce byť zápasníkom, a tak organizujeme tréningy zápasnické, kombat taekwondo a taktiež hapkido. Na každý druh tréningu máme aj trénera. Veľkej popularite, hlavne medzi staršími, sa v súčasnosti teší kombat taekwondo a hapkido.

Ako veľmi zmenila pandémia tréningový proces vášho tímu?

Tomáš Potocký: Ak môžem povedať sám za seba, tak poriadne. Zmizli plné telocvične, na ktoré sme boli zvyknutí. Najprv prišiel úplný zákaz, potom nám dovolili vonku trénovať po šiestich, až nás v septembri opäť otvorili, zase zase zatvorili... Tento kolotoč nám dal zabrať a narušil celý tréningový proces našich cvičencov. V dobe úplného zákazu sme prešli na online tréningy.

Ondrej Chalčak: Tréningový proces sa zmenil od základu, v museli sme sa prispôsobiť aktuálnym obmedzeniam. Viac sme sa zameriavali na tých, ktorí robia taekwondo súťažne, kombat taekwondo a hapkido išli mierne do úzadia.

Obávate sa, že by vaši zverenci v dôsledku obmedzenia stretávania sa a fyzického kontaktu s trénerom mohli stratiť na konkurencieschopnosti?

Tomáš Potocký: Samozrejme. Ale tak to asi má byť, vyformujú sa len tí, ktorí to berú vážne a zodpovedne. Mnohým chýba partia, fyzický kontakt a hlavne súťažná atmosféra, keďže poslednú súťaž sme absolvovali v marci roku 2020.