ŠARIŠSKÉ MICHAĽANY. Julo Zborovjan - básnik, divadelník, prekladateľ, redaktor, režisér, publicista.
Narodil sa 14. januára 1921 v Šarišských Michaľanoch, ako prvý zo šiestich detí manželov Andreja Zborovjana a Márie, rodenej Bartekovej. Otec Andrej pracoval ako deputátny kováč u miestneho veľkostatkára Gejzu Pulszkého a matka Mária bola domáca.
11. marca 1938, keď mal Julo 17 rokov zomrela, im matka. Po jej smrti sa otec Andrej znova oženil s Rozáliou, rodenou Vrábeľovou, a Julovi okrem súrodencov z prvého manželstva – Jozefa, Františka, Emila, Jany a Ireny - pribudli ďalší dvaja súrodenci – Ján a Miroslav.
V dôsledku matkinej smrti skoro odišiel z domu a ťažko sa prebíjal životom. Stôl chudobných a neskôr i dlhoročná choroba (pľúcna tuberkulóza) poznamenali jeho mladosť aj život v dospelosti.
Patril k ukážkovým žiakom
Školskú dochádzku začal 1. septembra 1927 v miestnej Jednotriednej rímskokatolíckej ľudovej škole. Hneď od prvého ročníka dosahoval veľmi dobré výsledky.
Po ukončení piateho ročníka navštevoval Gymnázium v Prešove, na ktorom začal písať svoje prvé verše. Básnické začiatky a juvenílie možno nájsť na stránkach medzivojnových časopisov, literárnych zborníkov a almanachov : Rozvoj, Plameň, Slovenské pohľady, Kultúra, Elán, Mlaď, Zborník najmladších slovenských autorov, Pozdrav mladých, Žijeme.
Na Gymnáziu v Prešove v rokoch 1934 – 1942 prekonal ťažký údel a odišiel sa liečiť do Vysokých Tatier. Debutoval už ako 16-ročný prvotinou „Serpentína“ pod pseudonymom Julo Michaľanský.
Okrem poézie mal v tom čase ešte veľa ďalších záľub. Hrával v dedinskom divadle, spolu s bratom Jozefom a ďalšími študentmi stál pri zrode prvej futbalovej jedenástky v obci.
Počas stredoškolského štúdia získal pod vedením známeho Antona Prídavka divadelnú predprípravu spoluprácou v tunajšom Slovenskom rozhlase a divadelnom krúžku Záborský. Študoval na Právnickej fakulte v Bratislave, odkiaľ prestúpil na Pedagogickú fakultu v Košiciach, ktorú ukončil v roku 1950 s diplomom učiteľa.
Blízky priateľ Janka Borodáča
Na jeseň 1945 ho prijal do služieb Východoslovenského národného divadla sám Janko Borodáč, s ktorým bolo späté ich trvalé priateľstvo. V košickom Východoslovenskom národnom a neskôr Štátnom divadle vykonával funkciu tajomníka, redigoval bulletiny pre činohru, spevohru a balet a od roku 1948 až do posledných chvíľ života – celé jedno štvrťstoročie – vydržal v profesii dramaturga a zapáleného divadelníka, dramatizátora, režiséra, redaktora a publicistu.
Ním realizované Večery poézie a hudby utvorili základ pre známe Divadielko pod kupolou v košickom Dome umenia. V roku 1971 mu udelili štátne vyznamenanie „Za vynikajúcu prácu“. S manželkou PhMr. Máriou, rodenou Jindovou, vychovali dvoch synov – Martina a Juraja. Zomrel uprostred tvorivej práce 20. októbra 1974 v 53 roku života.
Odišiel od nás v najproduktívnejšom veku svojho plodného, no nedožitého života. Plný plánov, príprav, rozrobených prác... Pochovaný je doma, pod Šarišským hradom, kde mu na cintoríne v roku 1984 odhalili náhrobok, spoločné dielo umelca Ernesta Zmetáka a profesora Viktora Malinovského.
Na náhrobku tróni postava múzy ľúbostného básnictva Erato. Epitaf tvoria posledné dva verše z básne Rozlúčka z jeho zbierky Prehovor, srdce: Všetko, čo žije po mne v mojom mene v práci a v láske, to ma pripomenie...
Možno niektorý básnik má viac na svojom básnickom konte. No Julo Zborovjan mal však tri lásky – rodinu, verše a divadlo, a všetky tri mal rád rovnako.
Používal pseudonymy Julo Michaľanský, Marián Osterha a Ján Šanár.
Prehľad tvorby
Básnické zbierky: Serpentína, Prešov, 1937, Hviezdy sa blížia, Prešov – Bratislava, 1941, Ľúbostne krutá, Prešov, 1944, Výmena stráží, Bratislava, 1945, Bludička moja pieseň, Košice, 1946, Pred nami hviezda, Bratislava, 1950, Momentky, Košice, 1968, Za žiarou slova, Rím, 1970, Medúza, Bratislava, 1971, Do dlane dýchni, výber tvorby z rokoch 1941 – 1971, Košice, 1972, Tatranská elégia – pôvodne Májová tryzna, Bratislava, 1974, Piesne lásky, Košice, 1976, Prehovor, srdce, Košice, 1977, Odkliata panna a iné, Košice, 1981.
Literatúra pre deti a mládež: Čarovná bylinka, Trnava, 1947, Slávik a ruža, Trnava, 1947, Koza rohatá, Bratislava, 1951, 1954, O dvanástich mesiačikoch, Martin, 1953, Rozprávočka spoza kríka zo života medvedíka, Martin – Bratislava, 1958, Bajka, která málo slovy vypráví o medvídkovi, Martin – Bratislava, 1958, Otvor sa, rozprávka, Košice, 1973.
Dramatizácie a úpravy divadelných hier: Egmont, Bratislava, 1954, Reštavrácia, Košice, 1955, Alžbeta BÁTHORYČKA, Bratislava, 1958, 1969, Trpaslík Nosáľko, Bratislava, 1964, Zhavranení bratia, Bratislava, 1967, Ako Filúz gajdoval v nebi, v pekle, na zemi, Bratislava, 1972.
Preklady: Súd bez pomsty, Košice, 1946, Gül baba, Bratislava, 1954, Princezná so zlatou hviezdou na čele, Bratislava, 1956, 1963, Najväčšia obeť, Bratislava, 1960, Leto, Bratislava, 1960, Búrka, Košice, 1961, Čo kamera nevidela, Bratislava, 1961, Prefíkaná princezná, Bratislava, 1962, Nápadníci trónu, Bratislava, 1965, Hry I., Bratislava, 1965, Obrazy zo života bohémy, Bratislava, 1966, Dozvedela som sa, že žiješ, Košice, 1966, Don Quijote prichádza, Bratislava, 1969, Hľadač svetla, Bratislava, 1969, Don Juan TENORIO, Bratislava, 1969, Fuente OVEJUNA, Bratislava, 1973, Divoký koník Ryn, Košice, 1973.
Literárno – dramatické pásma: Šumí hora našich sŕdc, Bratislava, 1964, Balada o mladosti, 1974.
Zborníky: Národné divadlo v Košiciach 1945 – 1955, Košice, 1955, Štátne divadlo v Košiciach 1945 – 1960, Košice, 1960, 20 rokov Štátneho divadla v Košiciach, Košice, 1965, Čarnica 1957 – 1967, Košice, 1967.
Monografie: Janko Borodáč, Košice, 1952 – venované k šesťdesiatinám, Andrej Chmelko, Košice, 1968 – venované k šesťdesiatinám, Pamäti 1945 – 1964, Košice, 1975 – venované Jankovi Borodáčovi.
Vyznamenania
Plaketa „Za vynikajúcu zásluhu o Národné divadlo v Košiciach“, 1955, Medaila „10 rokov Východoslovenskej galérie v Košiciach“, 1961, Plaketa „Štátne divadlo v Košiciach“, 1965, Pamätná plaketa „Ústredného výboru Národného frontu Československej socialistickej republiky“, 1968, „Krajská cena v roku 1969 za literárnu tvorbu“, 1969, „Za zásluhy o rozvoj mesta Košíc“, 1970, Plaketa „25. výročia Štátneho divadla v Košiciach“, 1970, Plaketa „Za vynikajúcu prácu Československej socialistickej republiky a za príkladné plnenie pracovných úloh“, 1971, „Pochvalné uznanie za pomoc pri budovaní Ľudovej školy umenia“, 1972, „Zaslúžilý člen Štátneho divadla in memoriam“, pri príležitosti 40. výročia Štátneho divadla v Košiciach, 1985.
Autor: Marek Sekerák
