RASLAVICE. Ako sa máte? Štandardná otázka, ktorá dnes možno vzhľadom na pretrvávajúcu situáciu rezonuje pri obmedzených osobných stretnutiach podstatne menej. K
eďže však hudba nepozná čas ani priestor, aj skrz ňu sa takto prihovára vo svojom novom profilovom CD Ľudová hudba Stana Baláža.
Otázkou v írečitej šarištine Jak śe mace? tak vzbudzuje priestor na odpovede o tom, čo človek prežíva, ako to vníma a bilancuje. A odpoveď v kladnom tóne môže nepochybne prísť aj po vypočutí si najnovšieho počinu balážovcov.
Prierez viacerými kultúrami
Muzikanti spolu so svojimi speváčkami opäť dokázali, že ak je niečo v ich podaní vynikajúce, hneď v ďalšom kroku je to ešte o stupienok vyššie. Rovnako je to v prípade najnovšieho albumu.
Pri 14 piesňach sa postarali nielen o hudobnú rozmanitosť, keď namiešali piesňovú paletu z poliek, čardášov i valčíka či sólovej clivej piesne.
Na CD preniesli aj multikultúrny nádych, keď okrem šarišských melódií zaznie i rómska melodika v piesni Cigáni či dokonca židovská poetika pri Tumbe.
Mimochodom, tu treba zvlášť vyzdvihnúť nielen hlasovo farebne zladené prevedenie, ale aj fantastickú fonetickú prípravu speváckeho tria Krasotky (Monika Balážová, Slávka Knutová a Valika Balážová).
Išli cestou výskumov a hľadania skvostov
Pre Ľudovú hudbu Stana Baláža je príznačné, že piesne nielen interpretuje, ale je aj aktívnym iniciátorom v rámci hĺbkového výskumu. A to už či skrz ešte žijúcich pamätníkov, ale aj formou hľadania v archívoch či rôzne hudobné materiály, ktoré nadobúdajú každým dňom vzhľadom na svoj vek čoraz väčšiu hodnotu.
Príkladom je napríklad spomínaná Tumba. Židovskú pieseň „prezliekli“ do svojho prevedenia tak, že aj na prvé počutie nie štandardná melodika vyznie vďaka jedinečnému spracovaniu pútavo a zaujímavo.

„Židovské a rómske melódie boli výzvou, ale aj to patrí do našej východniarskej kultúry,“ vysvetľuje primáš muziky Stano Baláž.
Načreli i do vzácnych zborníkov, kde našli ďalší materiál na spracovanie. Je vôbec ešte čo odhaľovať?
„Šariš má stále čo ponúknuť a som presvedčený, že stále máme čo objavovať,“ hovorí s úsmevom primáš hudby.
Minulosť sa snúbi s prítomnosťou
Prepojenie minulosti a súčasnosti vyjadruje aj grafické prevedenie.

Obal CD je z dielne autorky Tiny Minor,kde sa pohľad mladej ženy stretáva s pohľadom muzikantov na archaickom obraze.
„V tom je ukrytá istá symbolika. Stará generácia sa pýta mladej – ako sa máte?“ vysvetľuje Stano Baláž.
A odpoveďou je titulná pieseň so všetkými príslušnými ruchmi súčasnosti, z ktorej sa vynára pieseň minulosti. „Ide o prepojenie starej archaickej doby so súčasným svetom, a to celé predstavené naším pohľadom.“
Jedna pieseň aj „na počkanie“
Obohacujúcim prvkom v rámci bulletinu je i forma, akou piesne cimbalovka svojim poslucháčom uvádza.
Hudobný zážitok je tak umocnený aj o zákulisie zrodu jednotlivých trackov. Tak je možné sa dozvedieť napríklad i to, ako sa na album dostal valčík. Vzišiel „na počkanie“ z pera jedného zo súčasných najznámejších autorov ľudových piesní Janka Šoltésa, ktorého „autorská ľudovka“ Ket ja nadešol do kraja za vyše sedem rokov doslova zľudovela.

Teraz si na konto pripísal autorstvo najnovšej piesne Starodavna frajirečka.
Ďalšou piesňou, ktorá zdobí album, je tiež už dobre známa a medzi folkloristami populárna Bulo že to hojaja.
Jej autorom je ľudový spevák Ondrej Majer, s ktorým balážovci často a intenzívne spolupracovali a ktorý nás, bohužiaľ, minulého roku opustil a vydania albumu sa už nedožil.
Zaspievala i druhá generácia, pobavili spevavé jazykolamy
Popri kvintete muzikantov a speváčkach Krasotkách sa objavia na albume aj hosťujúce speváčky z ďalšej generácie.
Dievčatá, ktoré svojimi mladými hlasmi podčiarknu úvodnú pieseň, tak ešte viac umocnia otázku „Ako sa máte“, ktorá sa neviaže na žiadnu generáciu, ale je univerzálne prítomná.

Album skrýva však viacero zaujímavých prvkov, ktoré jeho „chuť“ zvýraznia. Či už ide o využite rozhlasu, či slovný jazykolam, ktorý nielen zaujme, ale aj pobaví.
Napriek faktu, že CD vznikalo v neľahkom covidovom období roku 2020, na atmosfére, ktorú sprítomňuje, sa odráža veselosť a ľahkosť s rytmickými chytľavými piesňami.
Jeho tvorba prebiehala počas celého roka, v rámci viacerých etáp. A, pochopiteľne, za zachovania všetkých opatrení, keď napríklad spevy nahrávali po jednom, v oddelenej miestnosti od réžie.
„Víkendy boli voľné, tak sa makalo na CD-čku. Ale mali sme viac času, tak sme sa s tým mohli viac vyhrať,“ pozerá sa na tento čas z pozitívneho uhla Baláž.
Kvalitatívne vyššie a vyššie
Na margo svojej činnosti Stano konštatuje, že v ich cimablovke sa cítia byť „viac interpretmi ako tvorcami. Robíme folklór, teda skôr ani nie folklór, ale folklórizmus. Snažíme sa interpretovať tradičnú muziku, ale robiť ju čo najštýlovejšie, v prepojení na súčasné dianie.“
Opäť sa albumu nedá uprieť to, na čo si fanúšikovia tohto zoskupenia už prakticky zvykli. Je originálny, dômyselne vyskladaný, nezunuje sa svojím dramaturgickým spracovaním po prvom počutí a dvíha latku kvality zas o čosi vyššie.
Rovnako tiež žiadna pieseň nie je nahraná rovnakým spôsobom, všetkými nástrojmi a rovnocenne, ale naopak, raz vystúpi do popredia akordeón (Michal Germuška), raz cimbal (Peter Germuška), raz viola (Jozef Franek), inokedy sólo huslí (Stano Baláž), umocnené kontrabasom, ktorý "tvrdí muziku" (Štefan Mačejovský), ale vo výslednom efekte tvoria ucelený obraz.

Mimochodom, pri počúvaní textov piesní sa človek niekedy pozastaví, či boli výtvorom ľudskej fantázie, alebo odrážali realitu.
Predsa len, zaplatiť za pijatiku frajera v krčme z oddanej lásky celý majetok, tomu sa už povie láska. Minimálne taká, akú vložili do nového albumu i jeho tvorcovia.
Povedali o albume: Pohľadom Jozefa Hrušovského
Hudobná podstata tohto nosiča sa opiera o jasne členenú, programovanú a čiastočne štylizovanú formu, ktorá do istej miery presahuje šarišskú regionálnosť, pričom neabsorbuje „na tvrdo“ žiadne prvky iných štýlov (napr. pop, ktorý sa objavil u niektorých muzík východného Slovenska). ĽHSB stojí na pevných nohách, v svojom koridore šarišskej ľudovky, ktorá navyše elegantne a na požadovanej úrovni dokáže interpretovať prejavy i inonárodných kultúr (maďarskej – Cigaňi, Oči, oči... a židovskej - Tumba). Toto je hádam najväčším „prekvapkom“ tohto nosiča, ktoré poslucháča na chvíľu vovedie do neočakavaného cudzieho hudobného sveta. Nevyrušuje ho však ani cudzou rečou (Tumba), ani netradičnými harmonickými zvratmi (Šarišská baśistovska z Opavy), lebo sa vždy vo vhodnej chvíli vráti na svoju štýlovú koľaj a znovu poslucháča presvedčí, že je na Šariši... V súčasnosti teda využíva to, čo ponúka folklórny terén (hodiny hľadania a výskumov), z ktorého dokáže vybrať, spracovať a vo finále poskytnúť príjemný hudobný obrázok v podobe výborne interpretovaného viachlasného mužsko-ženského i sólového spevu (jemne flitrovaného štylizáciou), obohateného o vtip (úvod CD – pouličný ruch, hlásenie miestneho rozhlasu..., Ja tu, ti tam...), o prekvapivé a trefné pasáže akordeónového sóla, trojhlasnej husľovej variácie, či brilantného a neprekonateľného sóla saxofónového dua (Ftački – mački), ktoré nenechajú „posedávať ani chromého...“
CD Jak śe mace? v podaní ĽH Stana Baláža a dievčenského tria Krasotki ponúka pohodu a optimizmus, hoci vznikalo v náročnom období koronakrízy počas roka 2020. Tá, našťastie, nezasiahla vznikajúce umelecké dielo a jeho samotnú tvorbu. Naopak, presvedčivo umelecky vypovedá, že tento projekt vytvorila skupina mladých umelcov a nadšencov, ktorí v rámci už svojich bohatých skúseností pri interpretácii ľudových piesní a hudby dokážu jednotne a veľmi citlivo vnímať krásu a silu ľudovej tradície a nevtieravo ju posúvať cez vlastné srdcia k svojim obdivovateľom.