GREGOROVCE,VEĽKÁ MAČA. Neopísateľný žiaľ a bolesť prežívajú rodiny Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, ktorých pred tromi rokmi chladnokrvne popravil strelec Miroslav Marček v ich rodinnom dome vo Veľkej Mači.

Napriek tomu, že si vrah odpykáva svoj trest, ich bremeno nie je ani s odstupom času o nič ľahšie. Práve naopak. Každá minúta bez ich najbližších je ako dýka do srdca.
Boľavé srdce krváca
Pohľad na zúfalé tváre rodičov a súrodencov po odchode zo súdnej siene, kde padol nielen verdikt vinní, ale aj nevinní, doslova trhal srdce. Bolesť, slzy, pocit absolútnej frustrácie a v ťaživom tichu sa do popredia dostávala jediná otázka: Prečo? Prečo museli o život prísť dvaja milujúci ľudia, ktorí tu boli jeden pre druhého a zároveň spolu pre všetkých? Rodinám, ktoré museli v priebehu minulého roka opäť absolvovať najhoršiu nočnú moru svojho života a dívať sa do očí vrahom svojich detí, sa iba ťažko hľadajú slová.
„Ja by som chcela poprosiť všetky orgány činné v trestnom konaní, súdy aj prokuratúru, aby konali tak, ako sa od nich očakáva. Alebo tak, ako to majú robiť,“ priznáva s trpkosťou v duši a so slzami v očiach mama zosnulej archeologičky Zlatica Kušnírová, ktorá sa netají tým, že má o celom procese veľké pochybnosti.
„Celý ten súd nebol úplne v poriadku, ale ja pevne verím a dúfam, že to má všetko svoje opodstatnenie a ešte veľa veci vyjde na povrch,“ pokračuje zúfalá žena, podľa ktorej ju najviac mrzí fakt, že sa počas pojednávaní dostávali k slovu častejšie obhajcovia obvinených, ako tí ich.
„Veľmi ma to zamrzelo, pretože áno, mali im dať možnosť sa brániť, ale skôr sa mi zdalo, že stoja na ich strane a nie na strane spravodlivosti a našich brutálne popravených detí,“ priznáva Zlatica so slzami v očiach.
Milovaní a nerozluční
Martina s Jankom boli identickí až tak, že sa tomu niekedy všetci čudovali. „Hocikedy, keď sa aj s Kuciakovcami rozprávame, tak si na to spomenieme. Oni keď reagovali na nejakú situáciu, tak akoby ani neboli pár, ale skôr súrodenci. Tak si sadli a mali skutočne krásny partnerský vzťah,“ spomína na dcéru, ktorá svoj život chcela zasvätiť boju za pravdu.
Podľa jej slov sa obaja oslovovali iba zdrobneninami a jeden na druhého nedali dopustiť. „Janko ju inak ako Martinka alebo Martinečka ani nevolal. Keď boli u mňa a náhodou ma dcéra nazlostila, tak som jej povedala Martina. Hneď sa ma opýtal, prečo som jej tak škaredo povedala, keď ona je Martinka,“ pokračuje v spomienkach na milovanú dcéru a jej snúbenca Zlatica.
Nebáli sa pravdy
Martina bola podľa jej slov zdravo prostoreká a dokázala ľuďom povedať veci na rovinu takým štýlom, že to síce človeku neublížilo, ale začal rozjímať nad tým, že má vlastne pravdu.
„Spomínam si na rok 2016, keď ku mne prišli a rozprávali mi o článkoch, ktoré Janko akurát píše. Chceli, aby som o všetkom povedala aj ľuďom dookola, ale každý ma vysmial,“ pripomína si milujúca mama chvíle, kedy svoju dcéru dokázala objať, napomenúť či pochváliť. Teraz jej už ostávajú iba fotografie a cintorín, kam si denne chodí pripomínať poklad, o ktorý ju pred tromi rokmi bezcitne obrali.