GREGOROVCE, VEĽKÁ MAČA. Vražda novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej otriasla pred tromi rokmi celým Slovenskom. Šokujúcu správu o tom, že telá mladého páru našla polícia v kaluži krvi, nedokázali rodiny prijať. Od tohto okamihu sa im zrútil svet a bolesť sa stala ich stálym spoločníkom.
Zdrvená Zlatica Kušnírová tri roky po vražde: Janko s Martinkou boli identickí, mali nádherný vzťah plný lásky Čítajte Život naruby
Skromnosť, láska, pohoda. Presne takto to pred osudným dňom vyzeralo v rodine Kuciakovcov. Radosť a smiech boli pod touto strechou servírované so železnou pravidelnosťou rovnako ako ranná káva. Niekto bol však voči tomu slepý a hluchý. Keď vrah stlačil spúšť, pravdepodobne vôbec nemyslel na to, že v priebehu niekoľkých sekúnd zmaril dva mladé životy, ktoré boli len na začiatku, a životy blízkych nemilosrdne obalil spaľujúcim žiaľom. Jánova sestra Mária a brat Jozef sa snažia byť oporou pre rodičov, ktorých smútok za milovaným synom sťahuje ako balvan ku dnu.
„Nedá sa to opísať slovami. Tiež som rodič a neviem si predstaviť, ako musí bolieť fakt, že prídete o milované dieťa takýmto spôsobom. Nebola to choroba ani nehoda, bola to nemilosrdná poprava,“ priznáva Mária a len ťažko pri týchto slovách zadržiava slzy. Žiaľ a smútok, ktorý sa v rodine usadil, nepoľavil ani s odstupom času, práve naopak. Každým ďalším dňom či chvíľami, keď sa rodina stretne v tesnom kruhu, sa prehlbuje. Všetci pociťujú bolestivé prázdno.
„Ja nevnímam, či je to rok alebo dva. Stále to bolí rovnako a stále nám chýbajú. Myslím si, že časť zo mňa nikdy neprijme to, že je to pravda, že ich zavraždili,“ priznáva Majka, ktorá s rodinou len veľmi ťažko niesla verdikt súdu.
„Bohužiaľ, na spravodlivosť si budeme musieť počkať, nezostalo nám nič iné len dúfať, že sa dočkáme,“ zadúša sa plačom Majka.
Podpora od ľudí
Vražda dvoch nevinných ľudí pohla aj tými najsilnejšími povahami a rozbúrila tak vlnu nevôle. Bezprostredne po nej vyšli tisíce ľudí do ulíc, aby pokračovali v tom, čo Ján s Martinou začali. Aby bojovali v ich mene za spravodlivosť a očistu. Majka si podľa vlastných slov s odstupom času uvedomuje a prehodnocuje všetko, čo sa udialo. Najmä podpora zo strany tisícok ľudí, ktorí ich nepoznali, držala zdrvené rodiny nad vodou.
"Tí ľudia, ktorí stáli na námestí pre nás urobili veľmi veľa. Je to neuveriteľné a neviem ako by to celé dopadlo, keby sa vtedy za nás nepostavili," priznáva Mária. Napriek tomu, že tento rok mali byť obe rodiny v čase spomienky na milované deti spolu, museli zo svojich plánov upustiť, kvôli pandémii. "Pôvodne sme mali byť cez uplynulý víkend u Kušnírovcov, kde sa konala aj zádušná omša. Avšak vzhľadom na situáciu ostávame doma. Sme však v neustálom kontakte a hneď ako to situácia dovolí, pôjdeme ich navštíviť," prezradila Majka.
Súrodenecká láska nadovšetko
Pohľad na krehkú mladú ženu, ktorej oči sú poznačené bolestivým smútkom, je zdrvujúci. „Janko bol najstarší z nás. Vždy pomohol, poradil, učil nás bicyklovať a hrať šach,“ vracia sa ku chvíľam, ktoré sú už iba spomienkou. Ako ďalej priznáva, Janko bol skutočným veľkým bratom, v ktorom mala obrovskú oporu. „Keď som prišla na vysokú školu do Nitry a on tam už býval, chodieval ma čakať na stanicu, aby som nechodila na internát sama,“ prezradila Majka, ktorá s dvojicou neskôr bývala v byte. Na tieto chvíle má veľmi pekné spomienky.
„Vždy mi hovoril, o čom písal. Všetko mi s Martinkou vysvetľovali. Veľmi mu záležalo na tom, aby som to pochopila a aby som sa zaujímala o politiku a všetko okolo toho. Vraj je to dôležité,“ spomína si mladá žena, ktorá dnes už vníma veľa vecí úplne ináč.
Spolunažívanie so starším bratom a jeho snúbenicou bolo pre ňu krásnym obdobím, ktorému dominovali pokojné chvíle, keď si všetci sadli za stôl s pohárom vína a rozprávali sa. „Proste sme trávili úplne obyčajný večer. A tieto úplne obyčajné chvíle mi chýbajú najviac. Iba s nimi sedieť pri stole, rozprávať sa a veľa sa smiať,“ uzavrela Mária, ktorej milovaného brata a priateľku pripomínajú už len fotografie.
