PREŠOV. Za intenzívne riešenie dopravných otázok nielen v Prešove, ale aj širšom okolí i naďalej bojuje prešovské Občianske združenie Náš Prešov.
Za urýchlenie výstavby 2. etapy rýchlostnej cesty R4 rozbehli začiatkom februára petíciu, zároveň zaslali v predmetnej veci do Bratislavy viacero listov.
Petícia má aktuálne vyše 2355 podpisov (k 25. 2., pozn. red.), takisto dostali po približne troch týždňoch od zaslania listov i odpovede na svoje apely.
Členovia združenia však s nimi nie sú spokojní.
„Boli to skôr zdvorilostné odpovede,“ konštatoval predseda OZ Náš Prešov René Polačok na margo reakcií z kancelárie prezidentky a predsedu vlády.
„Z kancelárie prezidentky sme dostali zdvorilostný list, že to nepatrí do jej kompetencie, čo my vieme, ale my sme potrebovali osobný návrh pani prezidentky. Ten zatiaľ nie je. A z úradu vlády sme dostali takmer totožný list, odstupujú to na ministerstvo dopravy,“ vysvetľuje Polačok.
Aktivisti: Nielen severný obchvat, ale celá R4
Členovia občianskeho združenia zdôrazňujú potrebu riešenia tejto dopravnej otázky komplexne.
Za výstavbu rýchlocesty spustili petíciu Čítajte „Čo nám je ľúto, stále sa to točí hlavne okolo severného obchvatu, pritom stále my aj petícia hovoríme o dostavbe celej R4. Boli by sme radi, keby sa ministerstvo dopravy aj NDS nesnažili zužovať to naozaj na tú jednu etapu, ale aby sme rozprávali o celej etape R4,“ konštatuje Ján Benko, ďalší z členov OZ Náš Prešov.
Pri odpovedi zo strany ministra Ministerstva dopravy SR Andreja Doležala už boli formulácie adresnejšie. No aktivisti z nich vnímajú to, že podľa nich sa ministerstvu nezdá R4 ako priorita.
„Keď hovoríme o severnom obchvate, je tam jedna poznámka, že verejné obstarávanie bude vyhlásené po dokončení majetkovo-právneho usporiadania pozemkov. My sme sa teraz dozvedeli, že ešte stále nie sú vysporiadané majetkovo-právne pozemky, čo je dosť smutná vec. Vieme, že predchádzajúci minister nám sľúbil dostavbu celého obchvatu. Nakoniec bola spustená len prvá etapa a teraz zisťujeme až po dvoch rokoch, že ešte stále ministerstvo, respektíve Národná diaľničná spoločnosť, nedokázali vysporiadať majetkovoprávne konanie," zdôraznil člen združenia Ján Benko.
Nelichotivé postavenie kraja v rámci zamestnanosti
Z odpovede zo strany ministerstva dopravy tlmočili o tom, že druhá etapa má byť stanovená po potvrdení ekonomickej efektívnosti tejto etapy.
„Poďme sa na ňu pozrieť. Hovorili sme to aj v danom liste a zopakujeme to aj teraz. Prešovský kraj je spomedzi všetkých krajov, čo sa týka nezamestnanosti, na tom najhoršie. Ak toto nie je tá efektivita, ktorá je potrebná pre to, aby tu mohol prísť prílev investorov, boli budované priemyselné parky, aby ľudia nemuseli odchádzať z východu na západ za prácami, aby neboli rozbíjané rodiny, aby sa konečne začal život v rámci východu Slovenska, tak si nevieme predstaviť, čo sa chápe pod mierou efektívnosti stavby,“ zdôraznil Benko.
„Vieme, že naozaj ministerstvo dopravy zverejnilo plán priorít dopravy v rámci cestnej infraštruktúry. Spomedzi tých etáp sa však iba jedna etapa Kapušany – Lipníky nachádza v rámci priorít. Ďalšie sa dostali až do tzv. 3. kategórie spoločenských priorít. Ak toto je výsledok toho, ako sa nám snaží ministerstvo dopravy povedať, že R4 je pre ministerstvo dopravy dôležitá, nezdá sa nám to,“ konštatuje Benko.
Nákladná doprava, ktorá ide intravilánmi obcí
Taktiež upozornil, že dopravná štúdia má stanovený nesprávny koeficient a intenzita dopravy v danom regióne je ešte väčšia, ako sa predpokladalo.
„Posledná štúdia je z roku 2017, kde je jasne spomínané, že v rámci intenzity dopravy, ktorá je jedným z kritérií v posudzovaní, bolo už zistené, že tzv. koeficient, ktorý stanovili pri štúdii, sa ukázal nesprávny a hodnoty intenzity sú oveľa väčšie ako sa predpokladalo,“ vymenúva Benko.
Dokonca aj v tejto štúdii sú uvedené dva úseky, ktoré mali byť do 2020.
„Máme február 2021 a ani jeden z nich nieže nebol zrealizovaný, ale nebol dokonca ani pustený na verejné obstarávanie. Prvým úsekom je úsek Kapušany - Lipníky. Druhým je intravilán mesta Giraltovce," zdôrazňujú aktivisti.
Zdôrazňujú medzištátne rokovania
Členovia OZ Náš Prešov zároveň vyzývajú vládu, aby začala intenzívnejšie komunikovať s Európskou komisiou na zaradení R4 ako súčasti Via Carpatia do transeurópskeho dopravného koridoru.
Z tohto dôvodu sa podľa nich nemôžu čerpať peniaze ani z iných európskych zdrojov.
„Boli by sme radi, ak by súčasná vláda začala rokovanie aj so svojimi partnermi v rámci V4, aby dostala túto cestu do tohto koridora, a aby sme mohli efektívne a cielene využívať financie i na výstavbu tejto cesty," uviedol Benko.
Dvere pre náš kraj vidia ako zatvorené
Do petície za výstavbu, ktorá je aktuálne spustená, je možné sa zapojiť elektronickou formou. Ako podotkol Polačok, zapájajú sa už aj ľudia z okolitých obcí, ktorých sa dopravná situácia bytostne dotýka.
Nápomocní sú v tomto starostovia, ktorých kraj vyzval na spoluprácu a podporu. Ich zapájanie sa spája so snahou o zlepšenie života v obciach.
„Čo je treba spomenúť, aj štúdia hovorí, že smerom na Poľsko je viac ako 40 % tranzitná doprava, ktorá cez intravilány obcí. Nech sa idú z ministerstva dopravy opýtať do Lady, Radomy, Giraltoviec, čo to spôsobuje v rámci bezpečnosti aj životného prostredia v týchto obciach, v meste. Boli by sme radi, ak by neboli len odpovede v štýle, že vykopávame otvorené dvere, lebo tie odpovede potom nakoniec ukazujú, že ani nie sú dvere otvorené,“ konštatuje Benko.
„Z listu, ktorý sme dostali, je zrejmé, že dvere pre Prešovský kraj sú zatvorené minimálne na 77 zámkov, minimálne na 20 až 30 rokov. Kľudne sa dá povedať, že Šariš a Zemplín stále upadá a upadá, aj pod vedením tunajšieho ministra,“ skonštatoval predseda občianskeho združenia René Polačok.
Už 3. marca sa chcú za občianske združenie stretnúť s primátorkou Prešova i predsedom Prešovského kraja. Spoločnou diskusiou prijať kroky k tomu, aby sa začala R4 stavať.
