„Mne sa tá hra vôbec nepáčila, zdala sa mi taká zatuchnutá.“
Ikona prešovského divadla Jožo Stražan už bude hrať len v hereckom nebi Čítajte Autor citácie – Jozef Stražan. Ostala som v pomykove.
Bolo pre mňa, začínajúcu redaktorku Korzára, obrovskou poctou byť nielen na tlačovke v Divadle Jonáša Záborského, ale v kresle za jedným stolom s pánom hercom. Ním bol pre mňa Jožo Stražan.
Zvláštny ostych a rešpekt sa v mojom vnútri zmiešal s obdivom aj údivom.
Zdalo sa mi náramne revolučné svojím spôsobom skritizovať hru, v ktorej hral jednu z hlavných postáv, a to priamo pred režisérom.
Jeho slová však, asi okrem mňa samej, nevyvolali zvláštnu reakciu u nikoho z prítomných. Len úprimný úsmev. A ja som pochopila až na konci.
Miloval divadlo i svoju manželku. Jožo Stražan stvoril takmer 200 divadelných rolí Čítajte A v tom bolo jeho majstrovstvo. Dať svoju charizmu do stvárnenia hereckej postavy tak, aby človek nespúšťal z neho oči. Priznávam, bez ohľadu na herecké obsadenie na javisku či hru, moje oči stále zabiehali práve k Stražanovi. Ťažko opísať, ale to fluidum v ňom bolo zvláštne očarujúce.
A najživšie ho vari vnímala jeho manželka Kvetka.
Práve na tej prvej tlačovke, vedľa neho, som si totiž živo uvedomila ešte jednu skutočnosť.
Hru, v ktorej účinkoval po boku svojej nielen hereckej, ale aj životnej partnerky Kvety, nielen hral, on ju aj prežíval. Rovnako ako kontakt s ňou. Pohľady do očí neboli len pohľady profesionálov s excelentným výkonom, ale i pohľady partnerov, manželov, spriaznených duší.
Presne tie, pri ktorých si človek s úžasom povie, že toto zažiť, stretnúť človeka svojho života, je skutočné šťastie.
A presne to tak pri rozhovoroch vnímal aj Jožo Stražan. Aj manželku, aj svoju prácu pokladal za veľké životné šťastie. A to sa odrážalo v celej jeho bytosti.
Divadlo premiéruje Ostrovského hru Nemá kocúr večne hody Čítajte Aj s poznaním okolností, skutočností sa človek vždy pri smrti vzácneho človeka pýta to isté -Prečo? Už?
No to, že osud pravdepodobne ukázal cieľovú pásku v čase, v ktorom mal, a život bol prežitý do poslednej kvapky, svedčí vždy to, čo po danom človeku ostalo.
Po Jožovi Stražanovi ostanú nezmazateľné stopy toho, čo človek dokáže, ak uchopí svoj talent a to, čo mu život dáva, pevne do rúk.
V jeho prípade neuveriteľnú dávku hereckého nadania a talentu. Videli ho tí, ktorí ho oceňovali, videli ho diváci, ktorí mu neutíchajúco tlieskali.
Odišla unikátna herecká legenda, ale neodišlo memento, ktorým žil. Stavať si svoju pyramídu šťastia.
Česť Vašej pamiatke, maestro divadelných dosiek!
