Futbal je šport poprepletaný najrôznejšími príbehmi. O niektorých sa zvykne vravievať, že sú priam zázračné. Keď outsider zdolá velikánov, na verejnosti to vždycky vyvolá rozruch. O ten sa v sedemdesiatych rokoch minulého storočia postarali sninskí futbalisti. Ich cesta naprieč Slovenským pohárom sa už 45 rokov nesie tribúnami tunajšieho štadióna ako legenda. A tú treba zachovať pre mladšie generácie.
Dušan Miško, Ján Jelo, Štefan Aľušík, Štefan Potoma, Ján Telepčák, Ján Gerboc, Ján Mika, Dušan Cére, Štefan Andrejčík, Štefan Chautur, Ján Ďurian, Pavol Burda, Jozef Aľušík, Ervín Palasiewicz i tréner Vladimír Kochan. Tí všetci sa priamo podieľali na najväčšom úspechu histórie sninského futbalu. Do mestečka vo východnom cípe krajiny priniesli pravý športový ošiaľ.
A predsa sa o ich čine vie máločo.
Na ceste do semifinále Slovenského pohára v sezóne 1975/76 bolo potrebné vyradiť aj kluby, pred ktorými by sa niektorí snáď boli dopredu vzdali. Na „Spartaku“ vyhorela Jednota Trenčín z federálnej ligy i mužstvá I. Slovenskej národnej ligy – Zemplín Vihorlat Michalovce a Chemlon Humenné.
Partia Sninčanov, ktorých futbal ani zďaleka neživil, sa postarala o senzáciu. Čím to bolo? A aké sú spomienky samotných aktérov? Na výhry tej doby si v článku pre MY Noviny zaspomínali vtedajší hráči Spartaku Vihorlat – Ján Gerboc, Jozef Aľušík i Štefan Aľušík.
AJ TOTO SA DOZVIETE
• Prečo mali Sninčania s Prakovcami väčšie problémy ako s Trenčínom
• O rivalite medzi Humenným a Sninou a oslavách po historickom postupe
• "Keď prídete do Sniny, prehráte," povedali Interu. Neprišli, hoci im núkali peniaze
• Ako sa Inter bál Sniny a neprejavil jej hráčom dostatok rešpektu
• O najpamätnejšom víťazstve Sniny nad Trnavou
• Ktoré legendy v drese Trnavy prehrali v Snine
• Ktorí sninskí futbalisti sa vyrovnali Interu
• Na čo po rokoch spomínajú legendy, čo vybojovali tento historický úspech
Výhra nad Trenčínom, problémy v Prakovciach
Sninský „Spartak“ praskal vo švíkoch. Na štvrté kolo, kam sa dostala len šestnástka najlepších, sa zišli fanúšikovia nie len zo Sniny, ale aj z blízkeho Humenného. Chemlon vedel, že kto vzíde víťazne z bitky medzi domácim Spartakom a hosťami z Trenčína, stretne sa s nimi vo štvrťfinále.
V pamätné derby dúfali snáď všetci prítomní. Jedným dychom však dodávali, že západniari hrajú federálnu ligu. Víťazstvo mestečka pri hraniciach so Sovietskym zväzom by sa rovnalo absolútnej senzácii.
Našťastie sa do hláv domácich futbalistov podobný strach nedostal. Motivácia nechýbala, veď nebolo čo stratiť. Snina pred stretnutím proti Trenčínu odohrala tri zápasy. V prvom kole porazila Chemko Strážske 2:0, v druhom silný Zemplín Michalovce rovnakým skóre. Paradoxne prišli najväčšie problémy, keď sa Spartak po prvýkrát predstavil ako hosťujúci tím. V Prakovciach.
„Bol to zvláštny zápas. Vyhrali sme až po penaltách, ale herne sme mali navrch. Sám som spálil dve tutovky,“ spomína pravý krídelník Ján Gerboc. „Dostalo sa nám do hláv, že môžeme ísť hore, že máme veľkú šancu postúpiť do ďalšieho kola. Tak nám akosi zvlhol strelný prach.“
„V Prakovciach sa vždy hralo ťažko,“ spomína ďalší z účastníkov, Jozef Aľušík. „Bol to špecifický súper, hrali tvrdým a ostrým štýlom. Na výsledku podľa mňa nezáležalo. Hlavný bol postup.“
A ten sa podaril.
Práve Jozef Aľušík je človekom, čo gólom proti Trenčínu a dvomi proti Humennému zaistil kľúčové víťazstvá. Stal sa gólovým hrdinom. „Hviezda? Kdeže!“ so smiechom a pokorou reaguje na moju otázku. „Bol som len mladé ucho. Mal som to šťastie, že som dal góly, ale v tíme boli omnoho lepšie mená.“
Trojica sa zhoduje: Snina mala v sedemdesiatych rokoch najlepší mančaft v klubovej histórii. Postup tak ďaleko nebol náhodný. „Z môjho ročníka sme sa z dorastencov do prvého mužstva dostali len dvaja. Ja a Štefan Aľušík,“ spomína Jozef Aľušík, niekdajší útočník. „Bolo veľmi ťažké, navyše mi počas vojny museli vybavovať prevelenie z Prešova do Humenného, aby som mohol v Snine absolvovať prípravu.“
Cére skóroval z jedenástky, Aľušík v druhom polčase. Postup cez Jednotu Trenčín, ligistu, bol na svete. Štvrťfinále? Proti rivalovi z Humenného! Už len to sľubovalo nabitý duel plný emócií, tvrdé súboje a tuhý boj. Sninčania síce dostali výhodu domáceho prostredia, ale Humenné nie je tak ďaleko, aby aj odtiaľ nemohli prísť stovky priaznivcov. Napriek nepriaznivému počasiu si domáci, čo prišli, vychutnali historický moment.
Eufória
Ak by mali členovia vtedajšieho družstva jedným slovom popísať, čo prežívali, najlepším by bolo práve „eufória“. Vo štvrťfinále prišlo na rad derby. Humenné verzus Snina. Bolo chladno, sychravo, no i tak sa na ihrisko dostavili davy fanúšikov. Ako hovorí dobová tlač, keby bolo krajšie, azda by sa nepomestili.
