POPRAD. Na železničnej stanici v Poprade si vo štvrtok (25. 3.) pripomenuli výročie prvého transportu Židov zo Slovenska. Dievčenským transportom z Popradu do koncentračného tábora Auschwitz sa pred 79 rokmi začala prvá vlna deportácií zo Slovenska. Počas nej bolo vypravených 57 transportov a v nich 57 752 Židov.
Z dôvodu pandemických opatrení sa každoročná pietna spomienka konala bez účasti verejnosti, len za prítomnosti organizátorov a zástupcov médií.
Ostala posledná žijúca
Podľa Múzea holokaustu v Seredi dnes z tisícky žien prvého transportu žije už iba Laura Špániková. Vo svojich spomienkach na koncentračný tábor si pripomína, ako dievčatá ostrihali dohola, dali im prúžkované šaty a ťažké dreváky.
"Kto nemohol mašírovať, toho zastrelili. Ja som zobrala dreváky do ruky, zem bola ešte ľadová a išla som bosá. Každá práca bola veľmi namáhavá. Dážď na nás padal od rána do večera a my sme museli pracovať. Človek chcel žiť. Ešte stále chcel žiť," povedala. Jej rodina vojnu neprežila, jej členov zastrelili.
Tábor otvorila i zamkla
V júli minulého roka zomrela vo veku 96 rokov Edita Grosmanová, rodená Friedmanová, ktorá bola spolu so sestrou Leou tiež v prvom židovskom transporte.
Rodáčka z Humenného mala vtedy 18 rokov. Jej sestra v tábore neprežila, ona tam strávila tri roky a tri mesiace. Po vojne sa vydala za spisovateľa Ladislava Grosmana, podľa ktorého predlohy bol nakrútený oscarový film Obchod na korze.
Žila v Izraeli a posledné roky v kanadskom Toronte so synom. Počas života tvrdila, že otvorila aj zamkla tábor, keďže tam bola počas celej jeho existencie.
"Je neuveriteľné, ako mohol jeden človek s prekrúteným mozgom takto zošalieť svet. Odišli takí krásni ľudia. Z detí, ktoré boli poslané na zabitie, by možno vyrástli lekári a dnes by sme mali aj liek na rakovinu či Alzhaimera," uviedla pre médiá počas svojej poslednej návštevy Popradu v roku 2017.
Obetiam prvého transportu a všetkým obetiam holokaustu vzdali úctu vo štvrtok predstavitelia Prešovského samosprávneho kraja, Ústredného zväzu židovských
náboženských obcí na Slovensku, Veľvyslanectva štátu Izrael v Slovenskej republike, mesta Poprad a Tatranskej galérie v Poprade. Pietna spomienka sa konala pod záštitou Milana Majerského, predsedu Prešovského samosprávneho kraja.
Temná časť histórie
Deportácie Židov zo Slovenska v roku 1942 boli uskutočňované na základe Zákona o právnom postavení Židov č. 198/1941 - takzvaného Židovského kódexu zo dňa 9. septembra 1941.
V prvej fáze deportácií vznikli koncentračné strediská na Patrónke v Bratislave, Žiline, Poprade, Seredi a Novákoch, odkiaľ boli vypravené vlakové súpravy s deportovanými.
V dňoch 20. a 21. marca 1942 sa začalo so zhromažďovaním mladých dievčat, ktoré mali odchádzať na údajné práce do Poľska.
V prvých štyroch transportoch odišlo 3 670 dievčat, v ďalších vlakoch odišli mladí chlapci od 16 rokov a od júla už vlakmi Slovenských železníc slovenské úrady začali odvážať celé rodiny vrátane malých detí a starcov, informovalo Múzeum židovskej kultúry SNM.
"Slovenská republika dobrovoľne prešla k vysídľovaniu svojich občanov židovského pôvodu a za každého z nich zaplatila Tretej ríši poplatok 500 mariek. Prvú vlnu deportácií z roku 1942 prežilo len niekoľko sto ľudí. Fyzicky a psychicky ich týrali takmer tisíc dní, počas ktorých mohli byť každú chvíľu zavraždení," povedal Martin Korčok, vedúci Múzea holokaustu v Seredi.
