ŠARIŠSKÉ BOHDANOVCE. Jeho manželka Zuzana sa venuje duatlonu a vytrvalostnému behu. Športujú aj ich synovia, desaťročný Adam a osemročný Alex. Jozef Daňko sa pre týždenník MY Prešovské noviny rozhovoril o tom, aký je jeho vzťah k otužovaniu.
Kedy ste začali s otužovaním, čo vás motivovalo?
Otužovanie som vnímal okrajovo prostredníctvom televíznej obrazovky a operného speváka Martina Babjaka. Nevenoval som však tomu nejakú špeciálnu pozornosť až do momentu, keď ma v roku 2014 oslovil môj kamarát, ktorý už dlhšie poškuľoval po tejto forme športovej aktivity. Bez dlhšieho váhania som privolil a ostalo mi to až doteraz.
Ste v nejakej organizovanej skupine, alebo tvoríte neformálne zoskupenie?
Momentálne tvoríme neformálnu skupinu. Otužovanie berieme ako voľnočasovú aktivitu a spôsob regenerácie.
Čo je pri otužovaní najdôležitejšie, ako treba začať, na čo si dať pozor?
Budem hovoriť za seba. K otužovaniu som sa dostal bez akejkoľvek fyzickej a mentálnej prípravy. Nevnímal som to ako trend alebo spôsob života. V mojom prípade skôr išlo o vystaveniu sa extrémnej nepohode a následnej reakcii, takže som si ani poriadne neuvedomoval, čo je dôležité a aké riziká otužovanie prináša.
Na tému, čo je dôležité a na čo si dať pozor pri otužovaní, existuje veľa skvelých publikácií. Výborné sú aj diskusné fóra na internete a sociálnych sieťach. U mňa platí držať sa hesla – končatiny neklamú. Práve tie – sú najmenej dokrvené a skrehnuté – vám dajú najavo, že stačí.
Aké sú parametre otužovania, teplota, stav organizmu?
Každý otužilec vám povie, že ozajstné otužovanie je až vtedy, keď voda má teplotu pod päť stupňov Celzia. My začíname týždeň po Medzinárodnom maratóne mieru v Košiciach. Vtedy má voda okolo pätnásť stupňov Celzia. Postupne chladneme spolu s vodou. Každý má svoju rutinu pred a po ponore. Niektorí sa zohrievajú cvičením pred, niektorí vhupnú do vody bez cvičenia. Takisto je to po ponore. Ja mám rád byť minimálne oblečený už v aute bez kúrenia pred príchodom k vode, aby telo bolo pripravené na chlad.
Kde sa stretávate najradšej, ktoré sú vaše obľúbené lokality?
Najčastejšie je to vodná nádrž Sigord a prírodné kúpalisko Delňa. Chodíme aj na vodnú nádrž Bukovec a Sídlisko nad Jazerom. Skúsil som si už aj plesá, rôzne bystrinky a jazierka. Kdekoľvek, kde je hlbšia voda a je vhodná na ponor. Najobľúbenejšie miesto je však moja päťstolitrová nádoba na terase pri dome. Využívam ju asi najčastejšie.
Aké je vekové zloženie vašej skupiny?
Všetci sme vo veku tridsať plus. Prevládajú v nej muži. No v poslednom čase vnímam rastúci trend aj v jemnejšej časti populácie.
V čom vidíte prínos týchto aktivít?
Každý otužilec má svoje pocity po priamom kontakte so studenou a ľadovou vodou. Môže mať aj špecifické skúsenosti. Zlepšenie imunity sa považuje za základný benefit otužovania a je to pravda. Ten rozdiel je už evidentný počas prvej sezóny otužovania a zimného plávania. Kto vydrží otužovať sa dlhšie, o to viac pozitív objaví.
Najdôležitejšie asi je vyrovnať sa s chladom.
Samozrejme prvoradé je získať schopnosť ľahšie sa vyrovnať s chladom a zimou, najmä so zlým počasím – nosenie ľahšieho oblečenia, menej vrstiev, vyradenie šálov, rukavíc, u niektorých aj čiapok. Výsledkom je menšia náchylnosť na prechladnutie, zníženie frekvencie ochorení dýchacích ciest počas celého roka a aj ich kratšie trvanie.
Studená voda má ale aj takzvaný ozdravný účinok.
Ponorenie do studenej vody po náročnom behu ponúka dočasnú úľavu od bolesti a môže pomôcť regenerácii. Biologické regeneračné procesy v tele sú však veľmi komplikované. Postupne každý zistí, aká forma regenerácie mu najviac vyhovuje. Aktívne zotavenie je všeobecne stále akceptované ako zlatý štandard a pravdepodobne najlepší spôsob obnovy po náročnom cvičení.
Aké sú vaše najkrajšie zážitky z otužovania?
Tých je veľa. Páči sa mi pohľad z vody na hokejistov hrajúcich na jazere, kde moje oči sú v rovine s nožmi na korčuliach. Čaro má aj polnočné otužovanie pri mesačnom splne a hviezdnej oblohe.
