PREŠOV. Na milé prekvapenie sa môžu tešiť návštevníci knižnice na Šváboch.
Pobočka Krajskej knižnice P. O. Hviezdoslava, ktorá sídli v priestoroch PKO na Švábskej, má svoje knižné klenoty uložené v nových opravených priestoroch. A vskutku reprezentatívnych.
Idem pritom o jednu z najmenších knižníc, ktoré má krajská knižnica na území mesta.
Svoj kút má každý
„Tu bude priestor pre našich najmenších. Tu nám môžu zanechávať svoje odkazy. A tu je už kút pre starších, tínedžerov,“ prevádza vynovenými priestormi riaditeľka Krajskej knižnice P. O. Hviezdoslava Iveta Hurná.
Miesto na čítanie si nájdu aj seniori. Myslia teda na všetky vekové kategórie svojich čitateľov.
„Veríme, že knižnica na sídlisku Šváby v Prešove bude naďalej obľúbeným miestom pre voľný čas a na spoločné stretávanie sa pri dobrej literatúre,“ teší sa riaditeľka.
Vynovené priestory si prišli pozrieť i primátorka Prešova Andrea Turčanová s viceprimátorom Vladimírom Feľbabom, predseda Prešovského samosprávneho kraja Milan Majerský, vedúca odboru kultúry PSK Emília Antolíková i riaditeľka PKO Barbora Rusiňáková.
Odozvy sa niesli v duchu príjemného dojmu z toho, čo sa podarilo. Zrod diela prebiehal pod odborným okom a v spolupráci s ateliérom Mediči. Spoločnými silami s knižnicou zrekonštruovali a zmodernizovali už zastarané priestory.
„Títo architekti urobili z tejto pobočky pobočku Zázračno,“ s vďakou konštatovala riaditeľka knižnice.
Tri desaťročia stretnutí s čitateľmi
Pomyselné „Zázračno“ vo švábskej pobočke slávi už vyše troch dekád svojho fungovania.
„Pobočka prvýkrát privítala svojich čitateľov koncom apríla a začiatkom mája v roku 1989. Je to krásna symbolika, že po tridsiatich dvoch rokoch, v tom istom čase, sme ju zrekonštruovali a opäť otvára svoje brány komunite na sídlisku Šváby,“ teší sa Iveta Hurná.
Pobočka na Šváboch sa pritom radí medzi najmenšie, ktoré má krajská knižnica vo svojej gescii. Napriek svojej veľkosti však ponúka viac ako 12-tisíc kníh.
Cestu medzi jej regály si nachádza približne 1400 čitateľov.
„Otvorenie zrekonštruovanej pobočky je ďalším míľnikom na ceste Krajskej knižnice P. O. Hviezdoslava za modernou inštitúciou. Knižnica nie je len požičaj a vráť, dobrá knižnica je aj o priestore, ktorý dýcha múdrosťou a ľudskosťou. Dobrá knižnica je tá, kam sa chcete vrátiť nielen po dobrú knihu, ale aj na podujatie a stretnutie s priateľmi,“ vysvetľuje riaditeľka knižnice.
Cit sa spojil s odbornosťou. A je z toho Zázračno
Nový nádych a podobu dal knižnici tím prešovských architektov.
„Som zástancom myšlienky, že profesionáli sú tu preto, aby nám laikom zjednodušili život a každý má robiť to, čomu sa naozaj rozumie,“ hovorí s úsmevom riaditeľka Hurná.
V tomto prípade sa do spolupráce pustili s ateliérom Mediči (Zuzana Medvecká a Juraj Medvecký-Heretik), ktorý je zameraný na interiérovú architektúru a urbanizmus architektov.
Ako počas slávnostného otvorenia prezradila architektka Zuzana Medvecká, išlo o ich prvú, ale nie poslednú rekonštrukciu knižnice.
„Bola to krásna zákazka o to viac, že sme robili aj detský kútik a ja tvorbu pre najmenších milujem. Mohli sme naplno využiť fantáziu a medzi knihami sme vykúzlili malú zázračnú krajinu.“
Priestory už volali po komplexnej rekonštrukcii, lebo napriek funkčnosti nábytku to už pôsobilo mdlo a smutne. Ako inak, tridsať rokov sa podpísalo aj na tomto ešte donedávna aktuálnom pohľade, ktorý dnes nahradila moderná podoba.
„Dostali sme do priestoru život,“ opisuje s úsmevom architektka Medvecká.
Knihy nás robia citlivejšími a vnímavejšími
Vynovené priestory si prišla pozrieť aj primátorka Prešova Andrea Turčanová.
„Kniha je dôležitým priateľom človeka. Krajská knižnica P.O. Hviezdoslava je totiž už takmer celé storočie pevnou súčasťou nášho mesta a vďaka nej môžu všetci milovníci kníh načerpať inšpiráciu, nové poznatky a stráviť čas v príjemnom prostredí. Knihy robia ľudí citlivejšími a vnímavejšími, obzvlášť v dnešnej dobe, keď sa kladie čoraz väčší dôraz na digitalizáciu. Dnes však otvárame priestor pre fantáziu a verím, že ho Prešovčania a všetci milovníci kníh budú nadšene a s radosťou využívať. Posledný rok bol náročný, tak o to dôležitejší je návrat čitateľov. Som hrdá, že je táto knižnica sídli v našich priestoroch a verím, že sa sem budú čitatelia radi vracať a rozširovať rady čitateľov,“ povedala primátorka.
Knižničný fond postupne obnovujú
„Knihy formujú a zvlášť, ak sú to dobré knihy Ja by som bol veľmi rád, keby kniha ostala trvalou súčasťou nielen mladej generácie, ale všetkých generácií, ktoré tu sú a ktoré sú okolo nás. Hlavne by tie knihy mali formovať náš charakter, o tom by to malo byť. Knihy sú nevyčerpateľnou studnicou múdrosti, bohatstva, vedomostí, ale aj ďalších schopností,“ uviedol pri svojej prehliadke priestorov predseda PSK Milan Majerský.
Do kníh sa oplatí investovať stále a s tým súhlasia aj na úrovni zriaďovateľa.
Prešovský samosprávny kraj za posledné tri roky „nalial“ do nákupu nových kníh 290-tisíc eur.
„Na tento rok 2021 pôjde ďalších 70-tisíc eur do kníh,“ informoval Majerský. Ponuky knižnice obnovujú aj prostredníctvom elektronickej podoby.
V časoch, keď čitatelia nemohli prísť fyzicky do knižnice, mohli si elektronickým spôsobom objednať knihu do čítačiek alebo počítača.
Hevier: Teším sa, že sa spájam takto na diaľku
Ako odznelo v rámci príhovorov, „sčítaný človek sa odvodzuje od slova čítať“. V knižnici sa už teraz tešia na nových i verných čitateľov. Tí, ktorí poznajú tvorbu jedného z najznámejších slovenských spisovateľov Daniela Heviera, určite neprehliadnu uvítací citát nad dverami knižnice.
Ako riaditeľka Hurná prezradila, s nápadom použiť svoje slová sa spisovateľ rád stotožnil. Osobnú prítomnosť aktuálna situácia neumožnila.
My sme sa so spisovateľom spojili prostredníctvom sociálnej siete. Zo svojho „sprítomnenia“ v knižnici nielen skrz knihy v regáloch, ale aj verše nad vstupným priestorom, sa potešil.
„V Prešove som bol už mnohokrát, je to pre mňa veľmi živé a energické mesto. Kedykoľvek doň prídem, cítim pulz života a chuť meniť veci. Mám tam veľa priateľov, na univerzite, v knižniciach, a tak som rád, že môžem byť prítomný aj takouto formou na diaľku,“ prezradil Daniel Hevier.
