„Išli furmani z lesa pomaly a na stred valala kone zastali.“ Pre východniarov známa pieseň, ktorú si budem po svojej poslednej návšteve lesa spievať už s náramným rešpektom.
To, o čom som si myslela, že je náročné, je náročnejšie, ako som si dokázala pomyslieť.
Byť celý deň v srdci čistej prírody je romantika. Ale len dovtedy, kým sa tento pobyt nepremení na celodennú nesmiernu drinu. Pri ktorej tečú litre potu – z koňa, aj z kočiša.
Najprv koník, tak furman
Budík zazvoní o pol šiestej. Ranné vstávanie mi problém nerobí, teším sa, že vymením ulice mesta na cestičky lesa.
Dnes si ma berie ako závozníčku Marek Bašista (26), ktorý má prácu v lese s koňom ako furman, či inak povedané kočiš, v malíčku. Bodaj by aj nie, keď pochádza z gazdovskej rodiny furmana a pri koňoch trávil celé detstvo, mladosť i terajšiu dospelosť. Namiesto televízora.
Kôň, ako nástroj obživy, má ráno pri raňajkách prednosť pred jeho gazdom. Nakŕmiť, napojiť, vyčesať.
„O koňa sa treba starať, lebo jeho starostlivosť odráža to, ako potom pracuje v lese,“ vysvetľuje mi Marek.
Po koníkovi, ktorý má za sebou deviate narodeniny a volá sa Bandy, prichádza na rad čas stravovania pre nás dvoch.
Prekvapuje ma, že Marek toho veľa nezje, ale ako sa smeje, vraj mu to stačí. Nesmie však chýbať niečo sladké, na energiu. A tej bude treba požehnane.
Kam nemôže traktor, tam ide kôň
Stojím pri aute a čakám, kým kočiš koňa v pripnutej vlečke poriadne uzemní a priviaže. Marek so svojím otcom ešte ako dieťa chodieval do lesa s koníkom na bričke či voze, ale aj tu už napomáhajú koňovi ďalšie kone, tie pod kapotou. Štartujeme a vyrážame.
„A to ako vieš, kam máš ísť robiť?“ pýtam sa prosto. Skúsený kočis mi vysvetľuje princíp delenia práce v lesných porastoch, mapy, ktorých sa drží, systém, ktorým lesníci udržiavajú lesné porasty tak, aby bola ťažba priamo úmerná výsadbe. Dnes ideme na miesto, ktoré treba upratať.
„Ako vieš, ktoré dreviny treba sťahovať?“ spovedám ho v aute. Opäť mi, ako dutému laikovi, opisuje svoje miesto v reťazci a mechanizme lesnej ťažby.
Pilčíci zrežú označené stromy, ktoré sú choré a napadnuté lykožrútom. On ich potom musí sťahovať z ťažko dostupného terénu na čistinu, kde sa následne triedia na ďalší vývoz. Ide o vyschnuté dreviny alebo tie, ktoré napadol lykožrút.
„Treba to vyčistiť, aby sa tá pliaga nešírila ďalej,“ opisuje Marek. On sa s koňom dostane tam, kde sa traktor nevytrepe.
Fotím si koňa, aj keď sa mu to asi nezdá
Nachádzame sa v Levočských vrchoch. Z obce Torysky, najsevernejšej v okrese Levoča, vyrážame smerom na Tichý Potok. Na miesto dorazíme asi 20 minút od štartu.
Všade okolo malebná príroda, slnko svieti, potôčik žblnkoce, vtáčiky štebotajú. No ako v rozprávke, rozplývam sa.
Marek vyskočí z auta, vystrojí koňa a ja ho pozorne sledujem. Robí to automaticky. Kôň na mňa zazerá, zjavne nechápe, prečo na neho tak čumím.
„Dnes budeš za hviezdu,“ vysvetľujem mu. Mykne s hrivou. Neviem, či to mal byť súhlas, ale fotím si ho aj bez povolenia. On by sťažnosti písať nemal.
