PREŠOV. Pandémia si vybrala svoju daň v podobe rôznych zákazov a nariadení. Šéf klubu potápačov a inštruktor potápania Marek Kanaš sa rozhovoril o absolvovaných aktivitách v náročných časoch.

Majú množstvo zážitkov
V roku 2020 odpotápali západnú časť Papuy Novej Guiney, boli v Poľsku a mali aktivity aj na Slovensku. V jeseni počas akcie EKO čistili Ružín, Palcmanskú mašu, zatopený bývalý kameňolom v popradskej mestskej časti Kvetnica i tatranskú rieku Belá, ktorá je poslednou divokou riekou v strednej Európe a tiež jednou z posledných na celom kontinente. Je označovaná za najkrajšiu a najdivokejšiu rieku Slovenska.
Aj v tomto roku je cestovanie pre pandemické opatrenia obmedzené. Skupina piatich potápačov ŠKP Prešov si ešte stihla s dodržaním opatrení odskočiť na prelome januára a februára za ponormi k Červenému moru. Ich cieľom bolo egyptské letovisko Marsa Alam.
„V cieli našej cesty sme sa museli preukázať platným PCR testom a dodržiavať prísne hygienické a pandemické opatrenia,“ poznamenal vedúci výpravy Marek Kanaš, ktorý doplnil, že po návrate domov ich čakala desaťdňová karanténa a testy. „Hotel, v ktorom sme boli ubytovaní, bol využitý na päťdesiat percent. Okrem nás tam boli Poliaci, Česi a Ukrajinci,“ doplnil Kanaš podľa ktorého je v krajine relatívny pokoj, ale úbytok turistov znamená aj menej práce pre miestnych.

Taktiež trochu stúpli ceny, čo domácich neteší, lebo nemajú prísun financií. „Potápanie v tejto južnej oblasti Egypta je však vždy pekné. Pod vodou sa nám naskytla možnosť vidieť korytnačky, karety pravé i obrovské, pekné koralové útesy, rôzne druhy rýb. Urobili sme si aj výlet do vzdialenej Safagy na vrak Salem Express,“ podčiarkol Kanaš.
Prehliadka vraku s trpkou minulosťou
Spomínaný vrak trajektu sa potopil 15. decembra 1991 o tretej hodine ráno pri návrate pútnikov z Mekky v Hyndman Reef. Na palube bolo možno viac ako 1 600 pasažierov a loď tak bola predimenzovaná. Trajekt vyplával s oneskorením a kapitán sa snažil časovú stratu dohnať voľbou kratšej, ale menej bezpečnej trasy.
V plnej rýchlosti narazil na útes, prevrátil sa na pravý bok a potopil sa. Prežilo iba 180 osôb. Potápači môžu v jeho útrobách vidieť batožinu a šatstvo pasažierov, ale i autá v nákladnom priestore. „Keďže je menší turistický ruch, tak sme boli na Saleme len asi šiesti až ôsmi a pekne si vrak prepenetrovali. Počas dvoch ponorov sme si pozreli kajuty, jedáleň i priestory na náklad,“ ozrejmil zážitok z potápania Kanaš.

Potápačov ŠKP Prešov po návrate z teplého Egypta, kde voda mala príjemných dvadsaťštyri stupňov Celzia na potápanie v neopréne, čakala doma poriadna zima. Napriek nej uskutočnili ponor pod ľadom. Rozdiel to teda podľa slov šéfa bol poriadny.
„V Egypte to bolo príjemné potápanie. Večer sa dalo v mikine posedieť pod palmami. Po návrate a absolvovaní karantény a testovania na covid-19 sme oprášili suché obleky s teplými podoblekmi a išli urobiť na Ružíne ukážkový ponor pod ľadom. Najprv sme museli motorovou pílou prerezať dvadsať centimetrov hrubý ľad, vstup do vody sme označili a vyviazali šnúrou. V hĺbke osem metrov pod ľadom sme preplávali päťdesiat až osemdesiat metrov. Bola veľmi slabá viditeľnosť, a tak sa ďalej nepotápalo, aby sa zbytočne neriskovalo,“ doplnil Kanaš na margo dobrodružstva, ktoré ako klub absolvovali.
Pri otázkach na to, aké sú plány do nasledujúcich mesiacov, v tom má Marek Kanaš úplne jasno. „Všetko závisí od epidemickej situácie. Plánovali sme ísť na Senecké jazerá, zákaz vychádzania nám to však prekazil. Keď nastane uvoľnenie opatrení, možno navštívime lokality pri Bratislave, po otvorení hraníc zrejme pôjdeme do Poľska alebo Chorvátska,“ doplnil na záver.