RASLAVICE. Pomocnú ruku podali svojim žiakom v Základnej škole v Raslaviciach.
Podarilo sa to prostredníctvom dobrovoľníctva študentiek. Budúce pedagogičky, ktoré sa vzdelávajú na Pedagogickej fakulte Prešovskej univerzite v Prešove, teraz pomáhajú so vzdelávaním tým najmenším žiakom.
A tí sú nadšení z formy, aj z nových tvárí.
Do tried prišli dobrovoľníčky
Na počiatku stála ponuka zo strany fakulty. Tá dala svojim študentom možnosť vyskúšať si učenie priamo v praxi. A tri absolventky bakalárskeho stupňa, pokračujúce v štúdiu na stupni magisterskom, sa tejto ponuky chopili.
Do svojich tried ich privítali v Základnej škole v Raslaviciach.
„Čo treba vyzdvihnúť, to je fakt, že sú to dobrovoľníčky. Ony samy sa chceli zapojiť, čo je úplne úžasné. Oslovili nás, či by sme sa nechceli zapojiť do projektu, s radosťou sme do toho išli,“ vysvetľuje riaditeľ ZŠ Martin Klempay štart spolupráce, ktorú odobril Štátny pedagogický ústav.
Slovo dalo slovo a dohodli sa na spolupráci. Tá spočíva v doučovaní raz týždenne na dve hodiny, čo vymedzuje samotný projekt, zastrešujúci túto aktivitu vzdelávania.
Vyšli tak v ústrety aj doučujúcim dievčatám, keďže potrebujú do Raslavíc dochádzať z okolia.
Rodičov možnosť potešila
„Je to výborný systém aj vzhľadom na to, že sa to deje poobede. Deti majú už za sebou štandardný klasický deň, sú to tí slabší žiaci, ktorí potrebujú doučovanie,“ vysvetľuje riaditeľ.
„Rozdelili sme ich do troch skupiniek, 1., 2. a 3. ročník. Bolo to na základe dobrovoľnosti,“ opisuje zástupkyňa riaditeľa Monika Balážová.
Potešujúci bol pre vedenie záujem, ktorý prejavili rodičia ich žiakov.
„Celkovo sa zapojilo 23 detí,“ počíta Balážová, ktorá s každým rodičom komunikovala o danej možnosti individuálne. Doučovanie by síce potrebovali viacerí, ale tam je to aj o samotnej povinnej dochádzke.
„Ak nechcú deti chodiť do školy, nebudú chodiť ani na doučovanie. Tie, ktoré sa zapojili, sú veľmi zlaté detičky, tie, ktoré sa vzdelávať chcú a sú komunikatívnejšie,“ vysvetľuje riaditeľ.
Improvizovali už v čase zatvorenej školy
Zapojiť sa do projektu doučovania s pomocou dobrovoľníčok z univerzity sa v Raslaviciach pustili veľmi radi. Dištančné vyučovanie, ktoré je už vyše roka súčasťou študijného života mnohých žiakov, nikdy nenahradí to prezenčné.
„Osobne si myslím, že na ZŠ nič nenahradí prezenčné vyučovanie. Na ZŠ to môže byť možno 5 %, ktoré by sa dalo vyučovať dištančne, možno 15 % je to na strednej škole a okolo 30 % na vysokej škole, ale stále sme nič lepšie nevymysleli, čo by nahradilo prezenčné vyučovanie,“ konštatuje riaditeľ.
Aj počas zatvorenia škôl fungovali v improvizácii. Keďže niekde mali problémy s technickým pripojením sa do online vyučovania, zabezpečovali dodávanie pracovných listov priamo pre žiakov.
„Sme spádovou obcou, máme aj takmer 10 ďalších okolitých obcí a nie všade je to s pripojením jednoduché. Z technického pohľadu zabezpečenia nie sme ako spoločnosť pripravení na to, aby sme mohli fungovať na dištančnom vyučovaní. Ďalší problém je, že aj my tu v Raslaviciach máme marginalizovanú rómsku komunitu, kde je ešte väčší technický problém s pripojením. V škole máme približne 85 detí z tejto minoritnej skupiny. A tak sme pre nich tlačili približne 1000 pracovných listov týždenne.“
Veľmi im v tomto smere pomáhala spolupráca s obcou, keďže v Raslaviciach funguje občianska rómska hliadka, ktorá poctivo každý týždeň rozdávala pracovné listy všade tam, kde bolo treba.
V okrese sú len dve školy. A jedna je v Raslaviciach
Teraz sa deti opäť vrátili do školy. Ale chýbajúce mesiace je predsa len poznať. Doučovanie je preto nielen vítanou, ale priam žiadanou formou. Štartovať s ním chceli pritom už od začiatku apríla, ale pozitívne testy na covid im v tom zabránili a oddialili tento zámer o tri týždne. Začali teda až na konci mesiaca.
Oficiálne má projekt stanovené trvanie do konca školského roka. Podľa neoficiálnych informácií sa s ním pravdepodobne bude pokračovať aj v novom školskom roku.
„Ak by bola taká možnosť, tak sa určite zapojíme aj ďalší školský rok,“ konštatuje riaditeľ.
Opäť prízvukuje, že oceňuje aktivitu študentiek, keďže ony prišli s iniciatívou, dobrovoľne sa ponúkli sa. Mimochodom, v rámci Bardejovského okresu sú len dve základné školy, ktoré takúto možnosť doučovania využívajú – jedna je v Bardejove na Základnej škole Pod papierňou a druhá práve v Raslaviciach.
Doučujúca študentka: Musím byť flexibilná
V jednej z tried sme sa pozreli, ako také doučovanie prvákov vyzerá. Tých mala práve pod patronátom Klaudia Kvokačková. Spoločne sa učili vytlieskavať slabiky a deliť slová.
„Ešte v prvej vlne bolo u prváčikov vidieť, že majú problémy, chýba im čítanie, písanie, majú dištančné medzery,“ opisuje študentka, ktorá prijala ponuku fakulty skúšať svoje vedomosti v priamo „v teréne“.
To, že sa zapojila ako dobrovoľníčka, jej nakoniec univerzita zohľadní v rámci absolventskej praxe.
„Nebolo to povinné, ale bolo to možné,“ vysvetľuje Klaudia, ktorá prichádza do Raslavíc z Vaniškoviec.
Aké sú jej prvé dojmy?
„Naučila som sa, že aj keď si pripravím niečo, v praxi však musím byť flexibilná a kreatívna, musím to meniť podľa toho, ako to žiaci potrebujú.“ V triede má prvákov, kde ešte stále musí „bojovať“ aj s udržiavaním pozornosti.
„Je to náročnejšie v tom, že je to po vyučovaní, pozornosť klesá. A keď zvoní, deti vypnú a smer domov, už neriešia školu. Spoločne sa aj zahráme, zatancujeme, spestríme si to. Nielen teda ako učenie, ale aj učenie hrou,“ opisuje Klaudia. Každé dieťa má rezervy inde – niekto nevie písmená, iný nevie deliť slová.
Ako však konštatuje, „je to veľmi zaujímavé aj pre mňa, také obohacujúce. Musím byť flexibilná a kreatívna,“ konštatuje budúca učiteľka, ktorá nevylučuje, že by jej kroky raz možno mohli smerovať i práve do Raslavíc.
Aj jedno dieťa je úspech
„Nás veľmi potešila spomínaná odozva rodičov. V prvom kole sme vytypovali žiakov, ktorí by to potrebovali. Rodičia tých, ktorí sa zapojili, boli milo prekvapení,“ priznáva riaditeľ.
Takmer polovica zapojených detí je rómskych, pričom ich rodičia „vidia, že ak je možnosť, tak sa ju snažia využiť, zužitkovať každú možnosť, ktorá ich deti niekam posunie, smerom k lepšiemu.“
Doučujú najmä hlavné predmety – matematika, písanie a čítanie. V prvom ročníku ide najmä o to, aby vedeli písať a čítať. V ďalších ročníkoch to je slovenský jazyk a matematika.
„Treba povedať, že žiaci sa aj viac prejavia v tej menšej individuálnej skupine ako v triede. Naučia sa viac samostatnosti, pokojne si sedia, vedia sa zapojiť,“ konštatuje Monika Balážová, ktorá si ako zástupkyňa bola pozrieť priebeh doučovania.
A i napriek tomu, že možnosť doučovania využíva len menšia časť žiakov, jeho význam vnímajú ako výrazne veľký.
„Nemajme veľké a nenaplniteľné očakávania, čo sa nám, koľko podarí. My nečakáme zázraky, lebo aj to jedno percento je posun. Podstata je, že keď to pomôže čo i len jednému, žiakovi tak sme perfektní,“ dodáva riaditeľ s úsmevom.
Teóriu si vyskúšajú v praxi
Program doučovania je podľa hovorkyne Prešovskej univerzity Anny Polačkovej spoločnou iniciatívou Štátneho pedagogického ústavu a vysokých škôl na Slovensku, ktorá vznikla s cieľom eliminovať u žiakov problémy s učením z dôvodu pandémie a zároveň poskytnúť im pomoc a podporu. Mnoho žiakov základných škôl totiž v čase pandémie nemalo dostatočný prístup k dištančnej forme vzdelávania alebo nedokázalo bez podpory a osobného kontaktu s učiteľom nadobudnúť kvalitné vzdelanie.
„Sme veľmi radi, že študenti našej pedagogickej fakulty sa v tak vysokom počte zapojili do doučovania žiakov prvého stupňa základnej školy, u ktorých boli identifikované ťažkosti s učením spôsobené pandémiou ochorenia covid-19. Študenti si tak môžu overiť získané poznatky z vysokoškolského štúdia v reálnej školskej praxi a pomôcť tým, ktorí to v tomto období najviac potrebujú,“ uviedla Polačková. Aj napriek tomu, že ide o dobrovoľnícku aktivitu, fakulta študentom doučovanie uzná ako priebežnú pedagogickú prax.
(TASR)
