SOĽ. Emília Kmecová sa za prácou do Rakúska vybrala pred 17 rokmi. Svoju prácu robí naplno a dáva do nej celé svoje srdce.
Túto nezastupiteľnú pridanú hodnotu vidí rodina, v ktorej aktuálne pracuje ako opatrovateľka.
Dnes si za svoju činnosť a obetu vyslúžila jedno z troch ocenení spomedzi 3300 nominovaných.
Na rodiny mala šťastie
Emília Kmecová sa za chlebom za hranice vybrala z dôvodu, ktorý je na východe všetkým veľmi dobre známy – potreba práce a zabezpečenia rodiny. Zbalila teda kufor a šla.
„Nevedela som skoro vôbec nič po nemecky. Začiatky boli veľmi náročné, ale mala som šťastie na milých ľudí. Naučila som sa časom jazyk a teraz je to už v poriadku,“ prezrádza Emília.
Pri učení sa jazyka jej veľmi pomáhala komunikácia s pacientmi, ale aj televízia, čítala noviny, skúšala prekladať.
„A potom, keď človek žije s tými ľuďmi, dookola hovorí to isté, tak už teraz s tým jazykom nemám problém komunikovať, hoci nemôžem povedať, že ho viem na sto percent.“
K práci bolo potrebné absolvovať opatrovateľský kurz, ktorý má už za sebou.
„Mala som viacerých pacientov. Je to veľmi zaujímavá práca, človek spozná mnoho zaujímavých ľudí, je to iný život ako my žijeme. A je veľmi pekná robota pomáhať ľuďom, ktorí nevedia rozprávať, ani sa sami najesť, hoci to dá zabrať. No mám tu prácu rada.“
Základom je budovať si vzťahy.
„Snažím sa ku každému pacientovi vybudovať si nejaký vzťah, musíme spolu nejako fungovať. Ale mala som šťastie na dobré rodiny,“ konštatuje.
Emília Kmecová s ocenením Opatrovateľka so srdcom za rok 2020. (zdroj: Richard Heidingen)Sedem rokov pri jednej panej
Žena, ktorá má svoju rodinu v Soli, sa v Rakúsku už zabývala a už vyše 17 rokov funguje pendlovaním medzi dvoma domácnosťami.
Sedem rokov žije v Linzi, kde má už jednu a tú istú pacientku, pani Ingrid. Tá je, podľa slov Emílie, neľahký pacient, keďže má viacero diagnóz.
